Albert Einstein, muž, ktorý vedel niečo o celestiálnej mechanike, raz údajne nazval zložený úrok „najmocnejšou silou vo vesmíre“. Kým táto poznámka mala byť považovaná za vtip (astrofyzici vedia byť zábavný), vrhá to svetlo na často prehliadanú skutočnosť, že mále zmeny dokážu časom priniesť obrovské výsledky. Už od pradávna, malé potoky dokázali tvarovať veľké kaňony prostredníctvom pevných skál. Rovnaký fenomén môže fungovať v našej ekonomike. Malý, ale vytrvalý pod skreslením merania inflácie, ktorý sa využíva pri hrubom domácom produkte (HDP) mohol vytvoriť divoko skreslený obraz o ekonomickom zdravý.
Bolo by nemožné merať ekonómiu bez „cúvajúcej“ inflácie. Toto je dôvod, prečo sú ekonómovia veľmi opatrný pri delení správ o HDP do dvoch kategórii: „nominálnej (ktorá nezohľadňuje infláciu), a skutočnej (ktorá ju zohľadňuje). Iba na skutočných správach záleží. Veľkou otázkou potom je, ako meriame infláciu? Rovnako, ako som minulý týždeň vyhlásil s ohľadom na skreslenie ušité na vládnu revíziu HDP, diabol sa skrýva v detailoch.
Ako sa ukázalo, existuje celá rada oficiálnych metód na meranie inflácie, ktoré súperia o nadvládu. Väčšina ľudí sa opiera o Index spotrebiteľských cien (CPI –Customer Price Index), ktorý je zostavený Úradom pracovnej štatistiky, časťou Ministerstva Práce. CPI index sa považuje za najširší nástroj na meranie, ale bol pozmenený nespočetne veľakrát v priebehu rokov. Najznámejšie, jeho vzorce boli popustené na konci deväťdesiatych rokoch v dôsledku „Boskinská Komisia“, ktorá oznámila, že CPI index nadhodnotil infláciu, pri pochybení v zohľadňovaní zmeny v správaní spotrebiteľov. Verím tomu, že tieto zmeny vážne podkopali spoľahlivosť daného indexu. Ale samotné CPI musí bojovať o dôležitosť so svojím vyzlečeným rivalom „jadrovou infláciou“, ktorá vypúšťa potraviny a energiu, ktoré, ako mnohí veria, môžu mať veľkú volatilitu na to, aby boli presne spočítané. Jadrová inflácia je takmer vždy nižšia než „hlavné“ číslo.
Ďalšia súbor inflačných dát, „deflátor HDP“ je zostavený Úradom pre ekonomickú analýzu (časť Ministerstva obchodu), a používa ho pre výpočet HDP. Deflátor sa od CPI indexu odlišuje tým, že je omnoho flexibilnejší, čo sa týka vyváženia a zámeny položiek, ktoré sú v spotrebnom koši tovaru a služieb. Zatiaľ čo CPI index priťahuje veľkú mediálnu a politickú pozornosť, tak je to deflátor, ktorý je podstatný, keď sa pozeráme na ekonomický rast.
Na štvrťročnej báze, tieto dve čísla sú zvyčajne dosť blízko úniku spod kontroly. (Avšak, nedávny odhad HDP v druhom kvartáli sa spoliehal na anualizovanú infláciu smiešne nízkych siedmych percent!). Ale, ak sa pozriete na dlhšie časové obdobie, vynára sa veľmi jasný model, ktorý robí rozdiel v tom, ako vnímame ekonomické prostredie.
Dostupné súbory dát pre CPI index a deflátor HDP sa vracajú späť do roku 1947. Toto 66 ročné obdobie jednoznačne spadá do 2 fáz. Od roku 1947 až po 1977 mali obidve veličiny takmer identický smer, obidve zaznamenali v priebehu času rast o 173%. Ale nasledujúcich 36 rokov (do roku 2013), CPI index je takmer 3-krát tak vysoký (292%), zatiaľ čo deflátor zrástol 2-krát toľko (209%). CPI index, ktorý rastie o 40% rýchlejšie ako deflátor HDP je extrémne významným faktorom. Ako je to možné? Ako sa ukázalo, štvrťročný predpokladaný rast inflácie bol, v priemere, o 0,17 percentuálneho bodu nižší ako CPI index od roku 1977. Je to malé číslo. Ale, ako je to aj so zloženým úrokom, malé čísla sa v priebehu času prirátajú k tým veľkým.
Ak nahradíte kvartálne tempo rastu HDP použitím vyššieho CPI indexu skôr ako deflátorom, naša súčasná ekonomika by bola bližšie k 13 triliónom dolárov než k 16,6 triliónom, čo je o 28% menej. Dokonca aj vtedy, ak by ste rozložili rozdiel medzi CPI index a deflátor, stále by ste sa dostali k ekonomike, ktorá je výrazne slabšia ako sa zdá.
Otázkou za 64 000 dolárov (188 000 dolárov upravených o infláciu s CPI indexom od roku 1977) je to, čo sa v roku 1977 stalo, že sa CPI index a deflátor rozchádza? Bohužiaľ, detaily nie sú známe. To čo vieme je, že Úrad pre ekonomickú analýzu (BEA) prevzal úlohu v roku 1972, a že sa rozdiel objavil pár rokov po tom, čo inflácia skutočne začala unikať spod kontroly. Tiež je známe, že deflátor je flexibilnejší než CPI index, a že záujmy vlády sa lepšie realizujú uvádzaním nízkej inflácie a vyššieho rastu. A tak inými slovami, deflátor je pravdepodobne nižší z rovnakého dôvodu prečo sa aj psy lížu na intímnych miestach: pretože chcú a aj môžu.
Ak by sme boli rástli tak rýchlo, ako nám ukazuje HDP, prečo by sa bola naša pracovná sila tak výrazne zmenšovala? Prečo neustále nahrádzame pracovné miesta určené pre strednú triedu tými menej platenými? Prečo by sme používali o 3 percenta menej energie celonárodne, ako pred desiatimi rokmi, napriek 8,8 percentnému rastu populácie? Prečo by Američania míňali väčšie percento zo svojho disponibilného príjmu na základné potreby ako tomu bolo pred desiatimi rokmi? Tento trend nemožno zosúladiť so zdravým rastom HDP. Takže je rast možno len veľkou ilúziou?
Ak vezmete do úvahy pravdepodobnosť, že dokonca aj CPI index drasticky oslabuje infláciu, budete mať jasnejšiu predstavu o skutočnom stave americkej ekonomiky. Ak ste boli niekedy zvedavý na to, ako sme sa zmenili z najväčšieho veriteľa na najväčšieho dlžníka napriek takémuto vysokému ekonomickému rastu, teraz to viete. Keďže rast bola iba štatistická ilúzia, sme nútený si požičiavať peniaze, aby sme si udržali životný štýl, aký si naša ekonomika už viac nemôže dovoliť.
Takže, keď nabudúce uvidíte správu o HDP, spomeňte si, že „deflátor“ by sa mál skutočnosti nazývať „distractor“ (rozptyľovač/zavádzač). Je tu preto, aby odvrátil pozornosť od pravdy.
Preložil: Ivan Pagáč
Zdroj: Euro Pacific Capital
Facebook komentár