Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo si asi typický čínsky investor myslí o našich západných ideách o zlate? Každý mesiac čítame, ako u nich dosahuje dopyt stále nové rekordy – ako vnímajú naše nákupné zvyky?

Od roku 2007 stúpal dopyt Číny po zlate o 27% ročne. Ich podiel na svetovom dopyte sa v rovnakom časovom pásme zdvojnásobil, z 10% na 21%. A to pri raste ceny.

Američania bezpochyby nakupujú drahé kovy. Držanie ETF zlata a striebra práve stúplo na nové rekordné úrovne. Americká mincovňa verí, že objemy z roku 2012 prekonajú tie z minulého roku.

Poďme sa na to pozrieť. Tento graf ukazuje na to, koľko zlata rozličné krajiny nakupujú vo vzťahu k ich HDP.

 

Hovorí sa, že väčšina zlata, ktoré príde do Hong Kongu skončí v Číne, takže ich celkové množstvo bude blízko ich dvojnásobku, uvedenom v grafe. Ak by aj žiadne neskončilo v Číne, dopyt po minciach a šperkoch je 35 násobne vyšší ako v USA, na základe HDP.

Kontrast, aký  je v nakupovaní zlata medzi Čínou a USA je až zarážajúci.

 

-v Číne si môžete zlato a striebro kúpiť v banke. Keď som sa na to opýtal u nás v americkej banke, úradník sa na mňa čudne zadíval.

-v Číne to môžete dokonca kúpiť i na pošte. Chcel by som vidieť, ako by sa zatváril poštár, keby som si pri okienku vypýtal strieborné Eagle mince.

-mincovne sú tam k retailovým zákazníkom ústretové. Tu si takto môžem kúpiť len pamätné produkty a som nútený ísť za nezávislým dílerom.

-každoročne majú nové dizajny. To znamená: Rok draka, produkty majú na sebe vyrazené draka. Stále si však môžete zakúpiť minuloročného zajaca, budúci rok to bude zase had. Americká mincovňa má dva dizajny: Eagle(orol) a Buffalo(bizón); Buffalo bolo predstavené v roku 2006 a je k dispozícii len zlatý.

Niektorí poukazujú  na kultúrnu afinitu, ktorou vysvetľujú tieto rozdiely. Je na tom niečo pravdy, avšak v Indii to je omnoho väčší faktor. Dokonca tam nie je na šperky pozerané ako na dekoráciu alebo ozdobu; je to uchovávateľ hodnoty. Je to finančná zábezpeka v peknom obale. V Indii je zlato používané ako istota, odhliadnuc od formy. Nie je to len investícia, na ktorej sa dá zarobiť; ide tu o viac.

Samozrejme, že rozdiely sa nedajú pripísať len kultúre.

Pravdepodobne ste počuli, že lídri Pekingu povzbudzovali svojich obyvateľov k nákupu zlata a striebra. Chcel by som vidieť nejakého kongresmana alebo prezidenta Obamu, ako sa postaví pred televíziu a prosí ľudí, aby si nakúpili aspoň nejaké to zlato a striebro. (Utah zlegalizoval zlato ako úradné platidlo, išlo však skôr o symbolický krok.)

Čínske rádio a televízne spoty, spolu s reklamou v novinách hovoria o „ochrane svojho majetku“ a uloženia „aspoň 5% vašich úspor“ do drahých kovov. Takéto niečo som u nás videl iba u dílerov na káblovke. Viete si predstaviť, že by Ben Bernanke vystúpil v reklame počas American Idol a navádzal vás na nákup zlatých mincí?

Nie, to čo počujem od politikov o drahých kovov je len cvrkot cvrčkov. A tradičné tvrdenie, že zlato je bublina. Už sme na to predtým poukázali, pre bublinu musia byť splnené dve kritériá: prvé, masívny cenový nárast, ako to bolo u ceny zlata v 1979-80, kedy sa za menej ako 7 týždňov zdvojnásobila… čo sa samozrejme v tomto býčom trhu nevyskytlo.

Druhé kritérium je širokospektrálna účasť zo strany verejnosti. Nezdá  sa mi, že by som počul celebrity alebo televíznych hlásateľov hovoriť o tom, ako sa dnes darilo akciám banských spoločností. Väčšina ľudí čo poznám, okrem Casey Research, nehovorí o tom, akú skvelú cenu dostali za striebornú mincu Maple Leaf. Mnoho investorov, s ktorými sa rozprávam hovoria, že ich rodina, priatelia či spolupracovníci sa nesnažia usilovne „chytiť Orla.“ No a hlavným dôvodom, prečo nie sme v bubline je Eva Longoria, ktorá stále nepristúpila na rande so mnou– pretože to by urobila iba vtedy, keďže som analytik zlata.

A s ospravedlnením k tým z vás, ktorí poznajú históriu, myslím si, že Číňania študovali históriu a trocha lepšie, ako väčšina z nás. Všetko máme pred očami, aj keď o tom v televízii nepočuť.

-Morgan Stanley hlási, že neexistuje „žiadny historický precedens“ pre ekonomiku, ktorá presahuje 250% pomer dlhu k HDP bez toho, aby nezažívala nejaký typ finančnej krízy a vysokej inflácie. Celkový dlh(súkromný aj verejný) v USA je vyše 300% HDP.

-detailné štúdie vládneho dlhu za posledných 100 rokov ukazujú, že dlhy neboli nikdy splatené (v pôvodných menových jednotkách), už keď presiahli 80% HDP. Americký vládny dlh sa blíži tento rok k 100%.

-Peter Bernholz, hlavný expert na hyperinfláciu, dôrazne uvádza, že „hyperinflácia je spôsobená deficitom vládneho rozpočtu.“ Tohtoročný americký vládny deficit bude okolo 1.3 triliónu USD. Počas Obamových 4 rokov sa očakáva celkom 6 triliónov USD.

Čo však namiesto toho počujeme? Že sa krajina prepadne do recesie, pokiaľ sa súčasné míňanie a výdavky na benefity nezredukujú. Myslím, že to je presne naopak; bude horšie, ak naši lídri budú aj naďalej pokračovať v zadlžovaní, deficitnom míňaní a tlačou peňazí.

To, čo by som rád v televízii videl je spot s Dougom Caseym, ktorý hovorí: „Každý, kto si myslí, že má svoje financie v bezpečí bez toho, aby vlastnil zlato – najmä vo svete po roku 2008- je buď ignorant, naivný, hlúpy alebo všetko spolu. Stavím sa, že by to vypípali.

Číňanom sa musí sa zdať divné, že stále veríme vo svoje doláre a dlhopisy viac, ako v zlato a striebro. A nie je to iba Čína, ktorej sa naše investičné návyky musia zdať podivné. Ak sa však pozrieme na tabuľku vyššie, uvidíme, že náš pohľad na drahé kovy je minoritný.

Bojím sa toho, že nech nastane akýkoľvek prepad, mnoho z mojich priateľov bude zaskočených. Pravdepodobne mnoho aj z vašich. Hodnota doláru sa aj naďalej rozkladá a inflácia sa k nám potichu zakráda, stále vyššia a vyššia, mnoho investorov dostane. Mnoho Číňanov nedostane.

Vzhľadom na čínske agresívne nákupné zvyky ich podozrievam, že mnoho z nich sa bude čudovať, čo sa to okolo nás deje, prečo sme sa z histórie nepoučili a lepšie nepripravili.

Zdroj: Casey Research

Facebook komentár