Počas raného 21.storočia sa rozmachom imigrácie v Španielsku zvýšil počet obyvateľov tejto krajiny z 40,5 milióna na 46,2 milióna. Ale s náporom jeho ekonomickej krízy, zhruba 2,2 miliónov ľudí sa zobralo a opustilo krajinu – podľa Národného štatistického inštitútu Španielska.
Väčšina z nich boli prisťahovalci, ktorí sa vrátili domov, ale 262 000 z nich boli Španieli, z ktorých mnohí išli na sever, s cieľom nájsť si prácu v bohatších krajinách, ako je Anglicko, Nemecko a Belgicko.
Súvisiace: Množstvo ľudí z južnej Európy sa sťahuje za prácov, najmä do Nemecka
Dnes sa príliv opäť obracia a Španieli sa vracajú domov. Uprostred nárastu populistických politík a proti-imigrantskej nálady, si bohatšie európske krajiny začali dávať väčší pozor na európskych prisťahovalcov najmä z južnej Európy – z Bulharska a Rumunska, čo sú krajiny, ktoré majú veľký počet rómskej populácie.
Smernica EÚ z roku 2004 poslúžila ako ospravedlnenie pre vyhánanie ľudí z krajiny, ktorí sa stali “neprimeranou záťažou pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu.”
Počet Európanov, ktorí boli vyhnaní z Belgicka explodoval v roku 2010 z 343 na 2 712 v minulom roku, kedy 323. Španielov, 265 Talianov a 176. Francúzov prišlo o povolenie na pobyt; 1200. Rumunov a Bulharom bolo taktiež povedané, aby odišli. Podobne bol obmedzený tzv sociálny cestovný ruch – Nemecko uvažuje o limite v rozmedzí od troch do šiestich mesiacov pre migrantov k tomu, aby si našli prácu alebo odišli.
Katarína Lisenkova, výskumná pracovníčka v Národnom inštitúte ekonomického a sociálneho výskumu , britského think-tanku uviedla, že proti-prisťahovalecký sentiment vo Veľkej Británii a Európe je v reakcii na rozšírenie EÚ v roku 2004, čo prinieslo 10 nových členských štátov, rovnako ako z dôvodu nedávnej finančnej krízy.
Dodáva: “Veľká Británia po roku 2004 zažila obrovský príliv imigrácie. A v čase utrpenia, ľudia majú tendenciu byť menej prívetiví..”
Súvisiace: Strach z preľudnenia nahradil strach z nedostatku mladých ľudí
Ale aj keď tieto pocity môžu byť pochopiteľné, môžu spôsobiť dlhodobé ekonomické problémy a v krátkodobom horizonte by sa nemali ušetriť žiadne peniaze.
Britský premiér David Cameron povedal, že jeho konzervatívna strana vo vláde si kladie za cieľ znížiť ročný počet prisťahovalcov zo “stoviek tisíc” na “desiatky tisíc”. V nedávnej štúdii Lisenkova a jej spoluautori zistili, čo by sa stalo, keby imigrácia bola znížená na polovicu z jeho úrovne roka 2012 vo výške 177 tisíc. Autori zistili, že v roku 2060 by sa HDP znížilo o 11% a vláda bude musieť zvýšiť dane z príjmov o 2,2 percentuálneho bodu, aby vyplnila nedostatky v rozpočte.
Herbert Brücker , ktorý stojí v čele medzinárodných porovnaní a európskeho oddelenia integrácie V Nemeckom inštitúte pre výskum práce poznamenal: „Okrem toho, že migranti – aj keď sú občas nezamestnaní – poskytujú čistý krátkodobý ekonomický zisk, aj cez zvyšovanie rastu HDP pre krajiny kde sa sťahujú.“
Brücker dodáva: “Prisťahovalci majú vyššiu mieru poberania dávok sociálnej pomoci a dávok v nezamestnanosti – zhruba dvakrát tak vyššie, ako domáci občania, ale zasa dostávajú oveľa menej výhod z dôchodkov a systému zdravotného poistenia,” hovorí.
Podľa Brückera štúdie ukázali, že prisťahovalci pre Nemecko poskytujú priemerný čistý ročný zisk vo výške 2 000 eur. Ďalej poznamenáva: “Nemecko má rýchlo starnúce domáce obyvateľstvo a z ďalšej imigrácie je vidno značný profit pre blahobyt štátu, čo aj naďalej napomáha veľmi dobre fungujúcemu dôchodkovému systému.”
“Prínosy cestovného ruchu” – alebo Moocher – sa zdá byť viac ako fáma realitou. Nedávna štúdia, ktorú dala vypracovať Európska komisia a vykonala ju GhK z Londýne zistila, že zatiaľ čo počet nepracujúcich migrantov v EÚ, ktorí žijú v krajinách EÚ v roku 2007 vzrástol z 3 miliónov na 4,3 miliónov v roku 2012, bolo zistených veľmi málo dôkazov, že hlavnou motiváciou k migrácii v rámci EÚ je “prínos súvisiaci s protichodnou pracovitosťou alebo rodinným príbuzným.”
Štúdia taktiež zistila, že “vplyv týchto dávok na vnútroštátne rozpočty je veľmi nízka.” Podľa správy – nepracujúci migranti z EÚ v priemere predstavujú len 0,2% objem výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Sara Lafuente, ktorá je španielskou právničkou pre Úrad práce a analytičkou projektu menom „Zmena zamestnanosti“ so sídlom v Bruseli, ktorý bol financovaný od EÚ poznamenala: “Pre bohaté krajiny, ako je Belgicko, finančné záťaže vyplývajúce z poskytovania 400 eur mesačne vo forme sociálnej pomoci pre 3000 ľudí, z ktorých mnohí boli platení v systéme sociálneho zabezpečenia počas dlhej doby sa mi úprimne nezdajú prehnané.”
Súvisiace: Európa čelí nedostatku energetických surovín
Takže, čo je to za zásah proti migrantov v EÚ, ktorí stratili zamestnanie alebo štipendiá? Herbert Brücker, nemecký akademik, pripisuje tieto kroky zmene sentimentu, čo má vplyv na už krehkú podporu imigrácie a zahraničných rezidentov.
Brücker ako príklad poukazuje na malý, ale viditeľný počet rómskych prisťahovalcov, ktorí sú zoskupených v mestách ako Disbourg, ale rovnako si tým Nemecko vykopalo svoj vlastný hrob, keď roku 2010 člen predstavenstva Nemeckej Centrálnej Banky (Bundesbank) Thilo Sarrazin tvrdil, že väčšina nemeckých prisťahovalcov nemôže byť začleňovaných do bežnej spoločnosti.
Anti-prisťahovalecká rétorika a vyhostenie niekoľkých nezamestnaných návštevníkov môžu mať vplyv na získanie voličských hlasov. Ale tieto prvky môžu taktiež rozštiepiť jeden z aspektov EÚ, kde by mali obyvatelia iných krajín viac prímaní.
Lafuente dodáva: “Počas minulého roka z Belgicka bolo vyhnaných okolo 300 Španielov. Tento počet je malý. Ale je veľmi symbolický,” … “Pre Európanov by to mal byť jeden z veľkých pilierov, kde sme sa dostali s EÚ – teda voľný pohyb osôb. Ak sa spýtate Európania čo najväčšou hodnotu EÚ, nie je to jednotný trh, ani úsporná politika, ale je to voľný pohybovať do inej krajiny.”
Zdroj: Fortune, WallStreetJournal
Facebook komentár