Európska ekonomika čelí negatívam.

Európska centrálna banka však prijala núdzové opatrenia, aby podporila ekonomiku, ale zašlo to príliš ďaleko.

V júni 2014, európska centrálna banka zrazila úrokové sadzby do záporných hodnôt, čo je krok, ktorý sa nazýva ako nekonvenčný a experimentálny. Centrálna banka počas tohto roku zatlačila úrokové sadzby ešte hlbšie, do negatívneho pásma. Paul Achleitner, ktorý je predsedom Deutsche Bank varuje: “Takáto stratégia sa vypomstí.”

Achleitner na stretnutí v New Yorku poznamenal: “Ľudia sa na to pozerajú a vidia negatívne úrokové sadzby ako varovný signál, keďže budúcnosť je ešte menej bezpečnou, ako súčasnosť.”

Súvisiace: Experiment negatívnych sadzieb po celom svete v jednom obrázku

Renomovaný americký investor Jeffrey Gundlach nazýva negatívne úrokové sadzby pre Európu a Japonsko “veľkým morom 21. storočia.”

Prečo záporné úrokové sadzby?

Záporné sadzby v podstate penalizujú banky a sporiteľov, ktorí držia hotovosť. Dostanú 0% úrok, alebo v niektorých prípadoch musia zaplatiť sankčný poplatok. Zámerom je povzbudiť Nemcov, Francúzov, Talianov, Španielov atď. aby išli a utrácali svoje peniaze.

Ale Achleitner uvádza, že to až tak nie je pravda.

Vysvetľuje: “Dáte americkému spotrebiteľovi o 100 dolárov viac, je pravdepodobné že ich minie. Ak dáte nemeckému spotrebiteľovi 100 dolárov, bude si ich chcieť ušetriť.”

Táto mentalita strachu vysvetľuje historický vývoj udalostí aj na nemeckom trhu s dlhopismi, počas tohto týždňa. Prvýkrát v histórií, výnos 10-ročného nemeckého dlhopisu dosiahol záporné hodnoty, čo znamená, že ľudia majú tak veľké obavy, že sú ochotní prísť o trochu peňazí, ak ich majú uložené v bezpečných štátnych dlhopisoch.

Gundlach, ktorý je generálnym riaditeľ investičnej spoločnosti DoubleLine Capital poznamenal: “Trhy odmietajú liečenie formou negatívnych úrokových sadzieb.”

Európske banky nepožičiavajú dostatok peňazí

Banky v Európe robia to isté ako spotrebitelia – hromadia hotovosť.

Gundlach ďalej uvádza: “Negatívne úrokovej sadzby znemožňujú bankám vytváranie peňazí.” Akcie Deutsche Bank sa v roku 2016 nachádzajú v strate 40%, ako sa investori obávajú o zdravie ich financií. Obavy z Brexitu iba navyšujú strach ohľadom európskych bánk.

Achleitner poznamenal, že európske banky z finančnej krízy toľko nezískali ako americké. Banky v Európe stále nemajú dostatok peňazí, vďaka ktorým by odvrátili ďalšiu krízu a splnili nové požiadavky zo strany Európskej centrálnej banky.

Súvisiace: Centrálne banky sa snažili ovládnuť svet, avšak zlyhali

Keďže Európska centrálna banka začala podobnú stratégiu, ako Federálny rezervný systému USA a spustila jej program kvantitatívneho uvoľňovania, aby sa do ekonomiky pokúsili vložiť viac peňazí, banky v Európe si svoju hotovosť držia. Nezačali ju poskytovať.

Achleitner ďalej varuje: “Jednoducho budeme musieť dospieť k záveru, že takto sa nám nepodarí navýšiť ekonomický rast.” Urobiť viac musí aj súkromný sektor a rizikový kapitál.

Mario Draghi, ktorý je vedúcim predstaviteľom Európskej centrálnej banky však s tým nesúhlasí. Podľa neho dáta ukazujú, že banky zvýšili objemy pôžičiek.

Draghi v apríli povedal: “Celkovo možno povedať, že opatrenia menovej politiky, od júna 2014 viedli k jasnému zlepšeniu podmienok poskytovania pôžičiek pre firmy a domácnosti.”

Zdroj: WSJ, MatketWatch

Facebook komentár