Federálny rezervný systém nevytvára len bubliny na trhoch, ale presúva obrovské množstvo bohatstva od strednej triedy a chudobných, smerom k bohatým. S týmto vyjadrením prišiel miliardár a správca fondov – Stanley Druckenmiller.

V nedávnom rozhovore zakladateľ Duquesne Capital povedal, že politika kvantitatívneho uvoľňovania FEDu vytvára zvyšovanie cien akcií a ďalších aktív, ktoré sú v rukách bohatých investorov, ako je on sám. Ale rastúca cena, vytvára bohatých bohatšími a bude to mať veľký vplyv aj na budúce generácie.

S týmto vyjadrením prišiel deň po ohromujúcom rozhodnutí FEDu k oneskoreniu sprísňovania menovej politiky: “To je fantastické pre každého bohatého človeka,” … “To je najväčšie prerozdeľovanie bohatstva strednej triedy a chudobných k bohatým – vôbec v celej histórií.”

“Kto vlastní najviac majetku, bohatí miliardári. Myslíte si, že Warren Buffett je z tohto rozhodnutia FEDu nešťastný? Myslíte si, že ich za to nenávidím? Po rozhodnutí FEDu som mal veľmi dobrý deň.”

Druckenmiller, ktorého majetok sa odhaduje na viac ako 2 miliardy dolárov povedal, že dôsledkom politiky FEDu je, že bohatí budú míňať svoje bohatstvo a vytvárať počet pracovných miest, na čo v podstate vsádza.

“Chcem povedať, možno táto pozvoľná a postupná menová politika, ktorá dáva peniaze miliardárom – ktorí ich snáď budú míňať, bude fungovať,” … “Ale za posledných päť rokov to zatiaľ nefungovalo.”

Veľká debata

Ekonómovia a akademici sú rozdelený v názoroch, či politika FEDu skutočne pomohla bohatým na úkor zvyšku Ameriky. Mnohí poukazujú na to, že politika znížila úrokové sadzby pre všetkých Američanov, čo pomohlo zvýšiť predaje bytov a ich hodnoty. Taktiež uvádzajú, že nezamestnanosť a situácia ekonomiky by bola na tom oveľa horšie, keby centrálna banka ďalej nevykonávala jej obrovský mesačný nákup dlhopisov.

Iní tvrdia, že politika tohto navýšenia cien aktív, je výhodou pre bohatých, ktorý držia väčšinu majetku. Za posledné dva roky, kedy akciové trhy vzrástli, nie sú k dispozícii žiadne spoľahlivé údaje o bohatstve horného 1 percenta. Ale od roku 2010 priemerná veľkosť majetku obyčajných Američanov je stále v 50 percentnom poklese, z predkrízového vrcholu, a to najmä kvôli poklesu cien nehnuteľností – podľa Edwarda Wolffa, ktorý je profesorom ekonómie na New York University

Naopak, počet milionárov s hodnotou majetku (vrátene nehnuteľností) 1 milióna dolárov a viac, v závislosti na údajoch spoločnosti Wolff dosiahla v roku 2010 historické rekordné úrovne. Samostatná štúdia množstva milionárov od firiem Spectrom Group a Capgemini taktiež ukázala, že populácia milionárov v roku dosiahla rekordné úrovne.

Podľa Federálneho rezervného systému a spoločnosti Wolff – horné 1 percento Američanov drží 35 percent národného bohatstva, čo je mierne viac, ako v roku 2007. Top 10 percent vlastní viac ako 80 percent všetkých akcií a viac než polovicu všetkých jednotlivých finančných aktív v Spojených štátoch.

1 percento dostane 95 percent

Ďalšie nové údaje o nerovnosti prerozdelenia bohatstva taktiež naznačujú, že priepasť medzi bohatými a chudobnými rastie, a to predovšetkým z dôvodu rastúcich akciových trhov. Nové údaje od ekonóma z University of California v Berkeley – Emmanuela Saeza poukázali na to, že horné 1 percento zachytilo 95 percent všetkých ziskov počas zotavenia.

Podľa sčítania ľudu v USA, príjmy strednej triedy boli z veľkej časti na nezemnej úrovni, zatiaľ čo bohatí získali. Príjmy Top 10 percent vzrástli takmer 12-násobne viac, ako u spodných 10 percent, čo je z roku 1999 nárast o niečo viac ako 10 percent.

Nedávny prieskum agentúry Associated Press zistil, že nezamestnanosť strednej a nižšej triedy je stále oveľa vyššia, ako pre skupiny s vyšším príjmom.

Bohatstvo špičkových 400. amerických miliardárov v minulom roku podľa časopisu Forbes vzrástlo o 300 miliárd dolárov, čím dosiahlo úroveň 2 biliónov dolárov.

Štúdia Centrálnej Banky Anglicka zistila, že jej politika kvantitatívne uvoľňovania, podobnej tej od FEDu, pomohla hlavne bohatým. Zistilo sa, že 40 percent z výnosov z uvoľnenia prešlo do rúk top 5. percent.

Ekonóm Anthony Randazzo  od Reason Foundation vlani napísal, že QE “je vo svojej podstate programom regresívnej redistribúcie, ktorý napomáha zvyšovaniu bohatstva pre tých, ktorí už boli viac zapojený vo finančnom sektore, alebo tých, ktorí už vlastnili nehnuteľnosti, ale len málo bohatstva smerovalo k zvyšku ekonomiky. Tieto fakty sú hlavným hýbateľom príjmovej nerovnosti. “

A potom sú tu ľudia, ako Donald Trump, ktorý je súčasťou tohto vplyvu menovej politiky. V minulom roku povedal, že “ľudia ako ja budú mať prospech z toho všetkého.”

Zdroj: TheGuardian

Facebook komentár