Nedávno grécka vláda schválila ďalší úsporný balík v nádeji, že tak splní podmienky na čerpanie záchrannej pôžičky vo výške 130 miliárd Eur od medzinárodných veriteľov, čo je už druhý záchranný balík v priebehu dvoch rokov.  Opatrenia zahŕňajú rozsiahle škrty v mzdách, penziách a verejných službách.

Medzinárodní veritelia, resp. Európska komisia, Medzinárodný menový fond a Európska centrálna banka, od Grécka požadovali, aby 22. Februára 2012 predložilo preukázateľný spôsob, akým vyčlení 325 miliónov z 3,3 miliardy Eur škrtov. Grécku, ktoré je jednou najzadĺženejších krajín sveta, hrozí default, ak do Marca nedostane pôžičku.

Popri Grécku čelí obrovskému dlhu aj množstvo ďalších krajín EÚ. V pondelok agentúra Moody’s znížila rating ďalším šiestim štátom vrátane Talianska, Portugalska a Španielska. Existujú krajiny ako Nemecko alebo Japonsko, ktoré sú tiež značne zaťažené dlhmi. Ich dlhy ale nie sú neovládateľné. 24/7 Wall St. identifikoval krajiny s najväčším dlhom v pomere k HDP.

Viaceré krajiny s najvyším pomerom dlhu k HDP zasiahla kríza v najvýraznejšej miere. Grécko, Írsko a Portugalsko čelia miere nezamestnanosti nad hranicou 14%. Ich bohatstvo je na extrémne nízkej úrovni. V prípade Portugalska bol HDP per capita v roku 2010 len 25 575 USD, čo je úroveň nižšia, ako v ktorej koľvek inej rozvinututej krajine okrem Slovenska. Kombinácia extrémne vysokého dlhu, záväzkov a potápajúcej sa produktivity vyústila v zníženie ratingu dlhopisov pod investičný stupeň, resp. na stupeň s prívlastkom “Junk” – odpadové. Moody’s zaradilo Írsko do „Ba2“ pásma, Grécko do „Ca“ a aktuálne aj Portugalsko do „Ba3”.

Čoraz viac hrozivé situácie mnohých z týchto národov prinútili ich vlády buď prijať zúfalé opatrenia alebo čeliť finančnému a hospodárskemu krachu. Grécko nie je jedinou krajinou, ktorá sa musela uchýliť k úsporným opatreniam. V Novembri 2011 schválilo Portugalsko nový úsporný rozpočet, ktorým zdvihlo dane a znížilo mzdy v štátnej správe. V Taliansku sa schválilo zvýšenie dôchodkového veku.

No nie všetky krajiny s extrémne vysokým dlhom v pomere k HDP sú na tom zle. Štátny dlh Nemecka a Japonska je vysoký, ale tieto krajiny si to môžu dovoliť. Svoje pomery dlhu k HDP vyvažujú relatívne silným hospodárstvom a bohatým obyvateľstvom. Nemecko má najvyšší HDP v Európe a štvrtý najvyšší vo svete a Japonsko napriek devastačným účinkom zemetrasenia a následnéj nukleárnej tragédii je čo do výšky HDP stále treťou najväčšou ekonomikou.

Aj keď krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Veľká  Británia, USA  a Japonsko napriek obrovským dlhom vykazujú ekonomickú stabilitu, nemusí to tak byť aj v budúcnosti. Minulý rok obrala agentúra Standard & Poor’s o AAA rating Francúzsko a USA. Včera(17. Februára 2012) pridelila Francúzsku a Veľkej Británii negatívne výhliadky.

Aj keď mnohé z týchto krajín sa začali z krízy spamätávať , naďalej pokračujú v hromadení dlhu. V niektorých prípadoch aj najbohatšie ekonomiky sveta boli nútené prijať úsporné opatrenia.  Mnohé federálne štáty USA napríklad schválili znižovanie miezd v štátnej správe.

24/7 Wall St. zoradila rozvinuté krajiny podľa kritérii odhadovaného verejného dlhu ako percentuálneho podielu k nominálnemu HDP za rok 2011, opierajúc sa o údaje zo štatistickej knihy Moody’s Statistical Handbook pre rok 2011. 24/7 taktiež ohodnotila na základe nominálneho HDP, miery rastu nominálneho HDP, HDP per capita (PPP) a kreditného ratingu od Moody’s. Všetky údaje zo štatistickej knihy sú odhadované za rok 2011, okrem HDP per capita, ktorý je z roku 2010. Údaje miery nezamestnanosti sú zo zdrojov OECD.

10. Anglicko

– Podiel dlhu na HDP: 80,9%

– Verejný štátny dlh: 1,99 bilióna USD

– HDP na obyvateľa:  35 860 USD

– Nominálny HDP: 2,46 bilióna USD

– Miera nezamestnanosti: 8,4 %

– Kreditný rating: Aaa

Napriek tomu, že Spojené kráľovstvo má jeden z najvyšších podielov dlhu na HDP, darí sa jej udržiavať svoje hospodárstvo v relativnej stabilite. Nie je súčasťou Eurozóny a má vlastnú centrálnu banku. Táto nezávislosť ju ochránila pred európskou dlhovou krízou. Výnosy z vládnych dlhopisov zostali nízke. Krajina si súčasne udržala svoj kreditný rating na úrovni Aaa, čo odzrkadľuje jej bezpečné finančné postavenie.

 

9. Nemecko

 – Podiel dlhu na HDP: 81,8%

– Verejný štátny dlh: 2,79 bilióna USD

– HDP na obyvateľa:  37 591 USD

– Nominálny HDP: 3,56 bilióna USD

– Miera nezamestnanosti: 5,5 %

– Kreditný rating: Aaa

Ako najväčšia ekonomika a finančná pevnosť EÚ má Nemecko najväčší záujem na udržaní dlhovej stability vo svojej ako aj v ekonomike celej Eurozóny. V roku 2010, keď stálo Grécku na pokraji defaultu svojho dlhu, MMF a EÚ boli nútené implementovať záchranný baliček v hodnote 45 miliárd Eur. Značnú časť tohto účtu zaplatilo práve Nemecko. Krajina, ktorá má perfektný kreditný rating a mieru nezamestnanosti len 5,5%, jednu z najnižších v Európe. Napriek relatívnej sile svojej ekonomiky, má Nemecko podľa Moody’s jeden z najvyšších podielov dlhu na HDP spomedzi vyspelých krajín, vo výške 81,8%.

 

8. Francúzsko

– Podiel dlhu na HDP: 85,4%

– Verejný štátny dlh: 2,26 bilióna USD

– HDP na obyvateľa:  33 820 USD

– Nominálny HDP: 2,76 bilióna USD

– Miera nezamestnanosti: 9,9 %

– Kreditný rating: Aaa

Francúzsko je treťou najväčšou ekonomikou v EÚ s HDP vo výške 2,76 bilióna USD, len v tesnou závese za Spojeným kráľovstvom(2,46 bilióna USD). V Januári 2012, po dlhom období, v ktorom bolo považované za jednu z ekonomicky stabilnejších krajín, agentúra Standard & Poor’s degradovala jej schopnosť splácať svoje záväzky z pásma AAA do pásma AA+. V rovnakom čase sa znížil rating ďalších ôsmich európskych krajín vrátane Španielska, Portugalska a Talianska. Akt zo strany S&P’s bola tvrdá rana pre vládu, ktorá tvrdila, že ich ekonomika je rovnako stabilná ako tá v Spojenom kráľovstve. Moody’s rating krajine neznížil(stále má Aaa), no v Pondelok(14.Februára) zmenil výhliadky krajiny na negatívne.

 

7. USA

– Podiel dlhu na HDP: 85,5%

– Verejný štátny dlh: 12,8 bilióna USD

– HDP na obyvateľa:  47 184 USD

– Nominálny HDP: 15,13 bilióna USD

– Miera nezamestnanosti: 8,3 %

– Kreditný rating: Aaa

Odhadovaný americký verejný dlh v roku 2001 bol vo výške 45,6% HDP. V roku 2011, po desaťročí zvyšovania vládnych výdavkov, vzrástol na 85,5% HDP. V roku 2001 tvorili vládne výdavky 33,1% HDP. V roku 2010 to bolo 39,1%. Podľa agentúry Moody’s bol v roku 2005 americký dlh na úrovni 6,4 bilióna USD. V roku 2011 bol už dvojnásobný, 12,8 bilióna USD. Kým Moody’s aj naďalej dáva krajine rating Aaa, Standard & Poor’s ho v Auguste 2011 znížil z AAA na AA+.

 

6. Belgicko

– Podiel dlhu na HDP: 97,2 %

– Verejný štátny dlh: 479 miliárd USD

– HDP na obyvateľa:  37 448 USD

– Nominálny HDP: 514 miliárd USD

– Miera nezamestnanosti: 7,3 %

– Kreditný rating: Aa1

Belgický pomer verejného dlhu na HDP dosiahol vrchol v roku 1993 na úrovni 135%, no následne sa ho podarilo znížiť na 84% v roku 2007. Len počas 4 rokov sa pomer zvýšil na skoro 95%. V Decembri 2011 Moody’s znížilo rating Belgickým lokálnym a zahraničným dlhopisom z Aa1 na Aa3. Ako odôvodnenie agentúra uviedla “zvyšujúce sa riziko ohrozenia ekonomického rastu generované potrebou zvyšovania daní alebo vládnych škrtov”. V Januári tohto roku bola podľa Financial Times krajina nútená znížiť vládne výdavky v hodnote 1,3 miliardy USD len aby “splnila nové fiškálne pravidlá Európskej únie navrhnuté tak, aby sa zabránenilo opakovaniu dlhovej krízy v Eurozóne”.

 

5. Portugalsko

– Podiel dlhu na HDP: 101,6 %

– Verejný štátny dlh: 257 miliárd USD

– HDP na obyvateľa:  25 575 USD

– Nominálny HDP: 239 miliárd USD

– Miera nezamestnanosti: 13,6 %

– Kreditný rating: Ba3

Portugalska sa svetova rececia dotkla viac ako ktorej koľvek inej krajiny, obzvlášť pre jej nízky HDP per capita. Pre svoj obrovský rozpočtový deficit a narastajúci štátny dlh dostala krajina v roku 2011 od EÚ a MMF záchranný balík v hodnote 104 miliardy USD. Podľa stránky Businessweek vláda “plánuje pristrihnúť rozpočtový deficit z 9,8% HDP v roku 2010 na 4,5% v roku 2012 s cieľom dosiahnuť až úroveň stropu predpísaného EÚ, 3%, v roku 2013“. Moody’s znížil rating dlhopisov krajiny v Júli 2011 a opať v Pondelok(14. Februára) na úroveň Ba3.

 

4. Írsko

– Podiel dlhu na HDP: 108,1 %

– Verejný štátny dlh: 225 miliárd USD

– HDP na obyvateľa:  39 727 USD

– Nominálny HDP: 217 miliárd USD

– Miera nezamestnanosti: 14,5 %

– Kreditný rating: Ba1

Írsko bolo kedysi najzdravšou ekonomikou EÚ. V prvých rokoch nového milénia mala najnižšiu mieru nezamestnanosti z pomedzi rozvinutých krajín. Počas tohto obdobia bola ročná miera rastu nominálneho HDP v priemere 10%. Avšak s príchodom svetovej recesie zaznamenala írska ekonomika rapídny pokles. V roku 2006 mala Írska vláda prebytok štátneho rozpočtu 2,9% HDP. Do roku 2010 však nahromadila ohromujúci deficit až 32,4% HDP. Od roku 2001 narástol írsky dlho o viac než 500%. Podľa odhadov Moody’s bol štátny dlho Írska 224 miliárd USD, čo je viac ako ich HDP, ktoré bolo 216 miliárd USD. Moody’s hodnotí írske vládne dlhopisy na Ba1, čo je ďalší “odpadový“ status.

 

3. Taliansko

– Podiel dlhu na HDP: 120,5 %

– Verejný štátny dlh: 2,54 bilióna USD

– HDP na obyvateľa:  31 555 USD

– Nominálny HDP: 2,2 bilióna USD

– Miera nezamestnanosti: 8,9 %

– Kreditný rating: A3

Taliansky štátny dlh len zhoršuje slabý ekonomický  rast. V roku 2010 rástlo HDP na lenivých 1,3%. Tomu predchádzal dvojročný pokles HDP. V Decembri 2011 schválila talianska vláda balíček úsporných opatrení, aby znížila náklady na pôžičky. Podľa reportu Financial Times balíček zvýšenia daní v hodnote takmer 40 miliárd USD bude každú domácnosť stáť približne 1500 USD každý rok počas nasledujúcich troch rokov. V pondelok Moody’s znížila rating talianska z A3 na A2.

 

2. Grécko

– Podiel dlhu na HDP: 168,2 %

– Verejný štátny dlh: 489 miliárd USD

– HDP na obyvateľa:  28 154 USD

– Nominálny HDP: 303 miliardy USD

– Miera nezamestnanosti: 19,2 %

– Kreditný rating: Ca

Grécko sa stalo symbolom európskej finančnej krízy v rokoch 2009 a 2010. Po tom, čo mu bol poskytnutý záchranný balíček zo strany MMF a EÚ, zdalo sa, že situácia už nemôže byť horšia. Namiesto toho sa reálny stav Gréckej ekonomiky čoraz viac stával zreteľným, stojac pred nutnosťou riešenia situácie vážnymi úspornými opatreniami a podnecujúc reči o ďaleko vážnejšej kríze defaultu. V roku 2010 bol dlh Grécka v pomere k HDP 143%. Minulý rok Moody’s zvýšil odhad Gréckeho dlhu na úroveň 163% HDP. Grécko by tak potrebovalo ďalší záchranný balík v hodnote 130 milárd Eur, čo je ekvivalent 172 miliárd USD – aby dokázali odvrátiť default dlhu do konca Marca.

 

1. Japonsko

– Podiel dlhu na HDP: 233,1%

– Verejný štátny dlh: 13,7 biliónov USD

– HDP na obyvateľa:  33 994 USD

– Nominálny HDP: 5,88 bilióna USD

– Miera nezamestnanosti: 4,6 %

– Kreditný rating: Aa3

Japonský dlh o výške 233,1% na HDP je s výrazným náskokom najvyším zpomedzi rozvinutých krajín. Napriek tomu sa ale krajina úspešne vyhýba ekonomickým turbulenciám podobného typu, aké zažíva Grécko alebo Portugalsko. Je tak najmä vďaka zdravej miere nezamestnanosti a domácim veriteľom vládnych dlhopisovov, ktorí neustále financujú vládne pôžičky. Japonský námestník ministra Fumihiko Igarashi oznámil vo svojom prejave v Novembri 2011, že “95% Japonských vládnych dlhopisov je financovaných domácimi veriteľmi a  5% cudzincami”. Premiér Yhoshihiko Noda navrhol zdvojnásobiť 5%-nú národnú daň z obratu do roku 2015 s cieľom zníženia dlhu.

Zdroj: 24/7 Wall St.

Facebook komentár