Audit Fedu je ako audit falšovateľskej prevádzky mafie. Od „Jeff Berwick“

Transparentný zákon Federálneho bankového systému (HR 459) navrhnutý Ronom Paulom, alebo “Audit Fedu”, bol prijatý v stredu 25. júla 2012 snemovňou reprezentantov Spojených štátov amerických s veľkým rozdielom 327 hlasov k 98, čím bola prekročená potrebná dvojtretinová väčšina. Zákon mal 274 spolunavrhovateľov. Až do večera toho istého dňa, tlač po celej krajine pripravovala ľudí na osud návrhu zákona v demokratmi riadenom senáte. Chicago Tribune a i ďalší publikovali, že zákon nemal veľkú šancu, aby ho snemovňa prijala, nieto aby bol schválený prezidentom. V skutočnosti, väčšinový vodca senátu Harry Reid povedal, že senát nebude ani uvažovať nad návrhom zákona, pretože, ako aj Ron Paul povedal CSPANu, nemal na to ani odvahu. S ohľadom na túto skutočnosť, rovnako ako ich vlastnú povesť, Romney, Boehner a Cantor ho podporili. Dokonca aj Harry Reid ho podporil…v roku 1987 a 2010, ale teraz zmenil z nejakého dôvodu názor na audit Fedu.

Ale tu je holý fakt. Vieme, čo Federálny bankový systém robí. Iste nemôžeme presne vedieť, ktoré banky a ako sú skorumpované, čo môže byť zaujímavé, no z väčšej časti vieme, čo robia. Umelo fixujú/manipulujú úrokové sadzby na 0% až do roku 2014… Čo bude už 6 rokov politiky nulovej úrokovej sadzby. A falšujú toľko peňazí, koľko je nevyhnutné, aby pomohli masívnemu bilióny dolárov vysokému deficitu, ktorý americká vláda vytvorila za posledných päť rokov a ktorého koniec je v nedohľadne v obrovskom množstve natlačených peňazí, a ktorý nebol nikdy tak vysoký za celú históriu Fedu.

A nech bude akýkoľvek audit, ktorý odhalí tieto dve skutočnosti, neurobí sa nič, aby došlo k zmene. Propagandistická kampaň západného sveta učiť iba keynesiánsku ekonómiu, ktorá je za tlačenie peňazí a deficitné výdavky, nainfikovala všetky úrovne spoločnosti. To je všetko, čo je vyučované na ekonomických odboroch na takmer každej vysokej škole na západe, vrátane Harvardu a Oxfordu. Takže, bude audit Fedu k niečomu? Samozrejme, že nie.

Nehovoriac o tom, aj keď  návrh zákona prešiel senátom a masový vrah Barack Obomber schválil návrh zákona, je nepravdepodobné, že regulátori priradení k úlohe auditu Fedu, by naozaj mali odvahu riadne zkontrolovať  túto verejne-súkromnú inštitúciu. Fed je nad-a-mimo zvyšku finančného sektoru až tak, že nepodlieha žiadnemu regulačnému dohľadu. Ale tento regulačný dohľad nad finančným odvetvím neurobil nič, aby zastavil morálny hazard a zneužívanie moci, ktoré sužujú odvetvie. To isté pravdepodobne platí o Federálnom rezervnom systéme. S dvomi sadami kníh, úplatkom a hrozbou tu a tam, môže trestný čin zaniknúť. Videli sme to pred tým a uvidíme to znova.

To by mohlo viesť k auditu sfalšovaných kníh, ktoré Fed drží, a ktoré podporujú  dôkazy, že Fed robí to, čo môže urobiť pre dosiahnutie cieľov svojho neuskutočniteľného mandátu – maximálnu zamestnanosť, stabilné ceny a primerané dlhodobé úrokové sadzby – ako je formulované v Zákone o Federálnom bankovom systéme. Sada kníh, ktoré podporujú dôkazy, že Fed robí to, čo môže urobiť pre dosiahnutie cieľov svojho „temného“ mandátu – drancovať planétu a pripraviť ju o posledný pozostatok bohatsva – bude držaná bezpečne ďaleko od auditorov Fedu.

To znamená, že skutočný  úspech návrhu zákona, tak ako tvrdil aj Ron Paul, bolo svetlo, čo zasvietilo na utajený Federálny rezervný systém. Ako povedal Paul v diskusii v utorok, že Američania sú “chorí a unavení z toho, čo sa stalo počas sanácie, kde bohatí dostali finančnú pomoc a chudobní stratili prácu a prišli o svoje domovy”. Od krízy, nákupy aktív Fedu sa nafúkli na 2,8 bilióna dolárov z približne 800 miliárd dolárov. Tri a pol roka Fed ponechal úrokové sadzby na takmer nulovej úrovni, a k tomu sa zaviazal ich držať na týchto úrovniach minimálne do konca roka 2014.

Medzi politiky Fedu, ktoré  by mali byť kontrolované na základe zákona sú menová  politika, rokovania a rozhodnutia, dohody so zahraničnými centrálnymi bankami, zahraničnými vládami a medzinárodnými organizáciami ako je Medzinárodný menový fond. Jedná sa o oblasti Federálneho rezervného systému, ktoré bolo nezákonné auditovať od 70tych rokov. Paulov návrh zákona by odstránil tieto zákazy.

Paulov návrh zákona vyžaduje, aby GAO (vládna účtovná kancelária zodpovedná za audit a oceňovanie) vykonala celkový audit Fedu. Paulov syn, republikánsky senátor Rand Paul, predstavil sprievodný návrh zákona v senáte, ale ako Reid povedal, demokratmi kontrolovaný senát nebude s najväčšou pravdepodobnosťou o návrhu hlasovať. Očakávalo sa, že Rand Paul si vynúti hlasovanie o tomto návrhu, ako o zmene k iným právnym predpisom. Existujú náznaky, že návrh zákona by sa mohol vynoriť v roku 2013, keď republikáni získajú kontrolu nad senátom tento rok v novembri, keďže Rand Paul je následovníkom svojho otca ako TOP kritik Fedu v snemovni. Ale je jasné, že Rand Paul nebol tak odvážny ako jeho otec, pokiaľ ide o liberálne a ústavné princípy, ktoré ponechávajú návrh zákona náchylným k ďalšiemu oslabeniu pod dohľadom Randa.

Avšak, Ron Paul bol opäť  úspešný a nie v tom zmysle, že jeho návrh zákona prešiel. Ale v tom zmysle, že titulky po celej krajine vírili správou o schválení návrhu zákona, čím sa Federálny rezervný systém opäť dostal do svetla reflektorov. S veľkou pomocou Rona Paula a finančnej krízy, Federálny rezervný systém prešiel od tajnostkárstva voči americkému ľudu, k verejnému auditu, ktorý podporuje až 75% Američanov. Ako hovorí Paul, “vnímam to radšej ako overenie môjho trochu iného prístupu, než sa stať len silným hráčom a mať vplyv, oproti skutočnej zmene myslenia ľudí”.

Problém nie je, že nevieme isté veci o Fede, ale fakt, že centrálne banky vo svojom jadre konajú trestne a nerobia nič iné, len ochudobňujú ľudí a ekonomiky. Audit Fedu je ako audit Gosplanu, Sovietskej štátnej plánovacej komisie, veľmi dôležitej inštitúcie v sovietskom Rusku. Po celú dobu mnohých “reformácií” sovietskej ekonomiky, Gosplan si udržal svoju ústrednú úlohu v ustanovovaní výrobných a investičných rozhodnutí až kým sa ZSSR v roku 1991 nerozpadlo. Bez ohľadu na to, o koľko viac bolo vyrobených ľavých topánok ako pravých, Gosplan vydržal.

Mentalita americkej politiky voči Fedu je podobná mentalite voči Gosplanu v Sovietskom zväze: centrálne plánovanie hospodárstva neprichádza v úvahu –  možno by sme sa s tým len chceli trochu pohrať.

Skutočnosť je však taká, že audit Fedu je podobný auditu falšovateľskej prevádzky mafie. Vieme, že to robia, a veľká väčšina ľudí schváli to, čo robia.

Audit Fedu, zatiaľ možno len malý krok pre ľudstvo, nerobí nič, aby ukončil zločiny centrálneho bankovníctva. Celý audit je o tom, že sa spýta, kto vykradol dom, čo urobil so ziskom a potom ho nechá ďalej pokračovať vo svojej činnosti.

Až kým si ľudia uvedomia, že sa nič nezmení k lepšiemu. Bohužiaľ, veľmi málo vo svete má nejaké kritické myslenie, opäť vďaka centrám vládnej indoktrinácie a fašistickej propagandy médií. Preto centrálne banky, rovnako ako aj sovietsky štýl centrálneho plánovania, raz skončí, len čo zničia sami seba, pretože všetky umelé, trestné systémy sú neudržateľné.

Ako dolárový „dozorcovia“  očakávame ich zánik s veľkým potešením. Ale nepríde to pod vedením vládneho auditora.

Preložila: Daša Bačinská

Zdroj: DollarVigilante