Nasledujúci článok je súhrnom skrátených vyjadrení Billa Gatesa v súvislosti s jeho prejavom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári 2017.
Pred 20 rokmi som sa rozhodol svoju filantropickú činnosť zasvätiť problematike svetového zdravia. Vonkoncom som vtedy nečakal, že budem jedného dňa rečniť na konferencii o globálnej bezpečnosti. Teraz sa však ku Vám prihováram tu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, pretože si myslím, že naše svety sú prepojené tesnejšie, ako si mnohí uvedomujú.
S epidémiami je najťažšie vysporiadať sa vo vojnových oblastiach a územiach s citlivou geopolitickou situáciou. Sú tiež najpravdepodobnejšími miestami ich vzniku – čoho dôkazom bolo šírenie Eboly zo Sierry Leone a Libérie či cholery z povodia Konga a Afrického rohu.
Súvisiace: Bill Gates: “Zatiaľ nie je dôvod obávať sa umelej inteligencie”
Je tiež pravdou, že nasledujúca epidémia môže pochádzať z počítačovej obrazovky teroristu, ktorý dá pomocou genetického inžinierstva vznik syntetickej verzii kiahní… alebo výnimočne nákazlivému a smrteľnému kmeňu chrípky.
Snažím sa povedať, že je riskantné ignorovať vzťah medzi zdravotnou a medzinárodnou bezpečnosťou. Podľa epidemiológov si môže rýchlo sa pohybujúci vzdušný patogén za menej ako rok vyžiadať vyše 30 miliónov obetí. Či už bude pochádzať z rozmaru prírody alebo úmyslu teroristu. Podľa odborníkov je pravdepodobné, že svet bude čeliť takejto kríze v najbližších 10-15 rokoch.
Je ťažké predstaviť si katastrofu takýchto rozmerov, no v skutočnosti sa nie tak dávno odohralo čosi podobné. V roku 1918 podľahlo neobyčajne nákazlivému a smrteľnému kmeňu chrípky 50 až 100 miliónov ľudí.
Možno uvažujete nad skutočnou pravdepodobnosťou takéhoto katastrofického scenára. Fakt, že za posledné roky nevypukla žiadna smrteľná pandémia, by nemal byť považovaný za dôkaz, že nič podobného sa nestane v budúcnosti.
Nasledujúca pandémia nemusí narásť do rozmerov chrípky z toku 1918. Mali by sme však zvážiť sociálny a ekonomický rozruch, ktorý by nastal, keby sa niečo ako Ebola dostalo do kľúčových husto zaľudnených oblastí.
Dobru správou je, že pokroky v biotechnológiách prinášajú nové vakcíny a lieky schopné zabrániť nekontrolovateľnému šíreniu epidémií. A väčšina opatrení je rovnaká ako pre pandémiu prírodného pôvodu, tak i cielený biologický útok.
Potrebujeme investovať do nových vakcín
Našim prvým a najdôležitejším krokom by malo byť zriadenie arzenálu nových zbraní – vakcíny, lieky a diagnostické metódy.
Pri zvládaní epidémie sú vakcíny obzvlášť dôležité. V dnešnej dobe však môže vývoj a licencovanie vakcíny trvať aj 10 rokov. Pre zníženie počtu obetí vzduchom sa šíriaceho patogénu potrebujeme tento čas výrazne okresať – na 90 dní, snáď i menej.
V januári 2017 sme učinili dôležitý krok zriadením verejno-súkromného partnerstva s názvom Koalícia pre inovácie pripravenosti na epidémie (CEPI). Cieľom CEPI je produkcia bezpečných a efektívnych vakcín tak rýchlo, ako sa budú objavovať nové hrozby.
Skutočný prelom spočíva vo využití pokrokov v genomike na výrazné zníženie času potrebného na vývoj vakcín. Ide o očkovanie syntetického genetického materiálu, ktorý umožňuje Vašim bunkám vytárať vakcíny v rámci Vášho vlastného tela. Výhodou je, že keď si Vaše telo vytvorí systém na tvorbu vakcín proti jednému patogénu, môžete ho využiť na boj s ďalšími patogénmi – čo znamená, že by sme tento princíp mohli využiť pri ostatných ťažko liečiteľných ochoreniach ako sú HIV, malária a tuberkulóza.
Prirodzene, preventívny účinok vakcíny je zbytočný, keď sa už patogén vymkne spod kontroly. Keďže sa epidémie rýchlo usídlia hlavne na miestach, ktoré sú najmenej pripravené na boj s nimi, je potrebné zlepšiť možnosti včasného prieskumu.
Vhodným začiatkom je posilnenie základného systému verejného zdravia v zraniteľných krajinách. Potrebujeme tiež zabezpečiť, aby bola každá krajina schopná pravidelne zhromažďovať a vyhodnocovať informácie o riziku vypuknutia hromadných ochorení.
Nemenej dôležitým je, aby krajiny pohotovo zdieľali nadobudnuté informácie a aby mali dostupné laboratóriá na adekvátnu identifikáciu a monitorovanie podozrivých patogénov.
A do tretice, potrebujeme sa na prepuknutie epidémie pripravovať rovnako, ako sa armáda pripravuje na vypuknutie vojny. To zahŕňa rôzne cvičenia pripravenosti, aby sme vo vzniknutej situácii chápali, ako sa budú choroby šíriť, ako bude obyvateľstvo reagovať pod nátlakom paniky a ako sa vysporiadať s preťažením diaľnic a komunikačných systémov.
Ďalej potrebujeme cvičený medicínsky personál schopný pohotovo obmedziť šírenie epidémie. A lepšiu koordináciu s ozbrojenými zložkami pri logistike a zabezpečovaní ohrozených oblastí.
Je povzbudivé, že svetové aliancie ako G7 a G20 začínajú upriamovať svoju pozornosť na pripravenosť na pandémie a lídri ako kancelárka Merkelová a premiérka Solbergová presadzujú zdravotnú bezpečnosť.
Nemáme však dostatok financií, aby sme i najchudobnejším krajinám pomohli pripraviť sa na závažné epidémie. Iróniou je, že cena celosvetovej pripravenosti na pandémiu je odhadovaná na 3,4 miliárd dolárov – kým ročná strata v prípade takejto katastrofy môže byť až $570 miliárd.
Súvisiace: Bill Gates varuje svet z prípravy k bioterorizmu
Pandémia patrí medzi tri najväčšie svetové hrozby
Počas môjho detstva svet čelil jedinej svetovej hrozbe. Hrozbe atómovej vojny. Ku koncu 90-tych rokov väčšina rozumných ľudí pripustila, že druhou globálnou hrozbou sú klimatické zmeny.
Smrtiacu pandémiu vidím ako plnohodnotnú hrozbu rovnocennú nukleárnej vojne či globálnemu otepľovaniu. Inovácia, kooperácia a dôsledné plánovanie nám umožňujú výrazne znížiť riziko každej z týchto hrozieb.
Žijem v nádeji, že o necelé desaťročie budeme na epidemickú krízu oveľa lepšie pripravení – ak budeme ochotní zlomok nákladov na armádny rozpočet a nové zbrane presmerovať do protiepidemických opatrení.
Nasledujúca pandémia by mohla byť ďalšou katastrofou v kronikách ľudskej rasy. Alebo by mohla byť niečím úplne iným. Výnimočným triumfom ľudskej vôle. Momentom, keď znovu dokážeme, že spolu sme schopní čeliť i najväčším výzvam a vytvoriť bezpečnejší, zdravší a stabilnejší svet.
Preložil: Albert Rákai
Zdroj: Bill Gates, Bill & Melinda Gates Foundation
Facebook komentár