Pravidelní čitatelia The Wall Street Journal sa mohli prednedávnom dočítať o viacerých katastrofických varovaniach ohľadom súčasného nebezpečenstva, ktoré zužuje globálnu ekonomiku. Nezmieňujú sa o črtajúcich sa akciových alebo realitných bublinách (o ktorých sa môžete dočítať v mojom poslednom článku). Nehovoria ani o iných zvyčajných obavách ako sú globálne otepľovanie, ropný vrchol, arabská jar, zvrhnutia vládcov, rozpad eura, Miley Cyrus, iránsky jadrový program alebo Obamova reforma zdravotníctva. Namiesto toho upozorňujú na horor, ktorý by mohol nastať v dôsledku klesajúcich cien, známy pod názvom deflácia.

Pre ospravedlnenie súčasnej monetárnej a fiškálnej politiky, kedy vlády odmietajú vládnuť v nekontrolovateľných deficitoch kým centrálne banky zbesilo zvyšujú ponuku peňazí, nás musia ekonómovia presvedčiť, že inflácia, ktorej výsledkom je rast cien, je pre rast ekonomiky žiaduca.

Súčasne tvrdia, že klesajúce ceny sú zlé. Je náročné o tom presviedčať, pretože väčšina ľudí dlho verila tomu, že inflácia je signálom ekonomického problému a že vysoké ceny sú problémom a nie riešením. Ale absurdita súčasného stavu nezastavila našich top ekonómov a ich prívržencov v médiách, aby z toho neurobili veľkú udalosť.

Piateho januára bol v The Wall Street Journal článok opisujúci ekonomickú situáciu v Európe slovami „V eurozóne rastú obavy, že deflácia – fenomén pretrvajúceho poklesu cien v celej ekonomike, ktorá pokazila životy miliónov ľudí v tridsiatych rokoch 20. storočia by sa mohla zakoreniť ako tomu bolo aj v Japonsku v deväťdesiatych rokoch 20. storočia.“ Naozaj pokazila životy miliónov ľudí? Kedy naposledy bol Váš život pokazený poklesom ceny v obchode? Ak podnikáte, je Váš biznis pokazený tým, že dodávateľ zníži ceny. Prečítajte si viac o európskej ekonomike v mojom poslednom článku.

The Journal podsúva argumenty typu „mokré chodníky zapríčinia dážď,“ teda mätúce a obrátené príčiny a následky. Naznačuje, že pokles cien spôsobil veľkú hospodársku krízu a následne spolu s ním sa zvýšilo utrpenie ľudí. Ale to je ako keby ste zapriahli voz pred koňa. Veľká ekonomická kríza bola vyvolaná prasknutím špekulatívnej bubliny (vychádzajúca z priveľkého množstva lacných peňazí v druhej polovici dvadsiatych rokov 20. storočia). Výsledný ekonomický pokles, zbytočne predlžovaný antitrhovými opatreniami Hoovera a Roosevelta bol súčasťou nevyhnutnej obnovy rovnováhy. Zlá ekonomika povzbudzuje ľudí znížiť súčasnú spotrebu a robiť si zásoby do budúcnosti. Výsledný pokles dopytu znižuje ceny.  

Ale nižšie ceny fungujú ako protiváha tejto ekonomiky tým že dokážu zjemniť pád pri poklese. Povedal by som, že tí, ktorí žili v období veľkej ekonomickej krízy, boli vďačný, že mohli nakúpiť viac tovarov za menej peňazí. Predstavte si o koľko horšie by to bolo, keby museli ešte aj zápasiť s rastúcimi cenami. Spotrebitelia chcú kupovať vždy, ale niekedy odložia nákupy, pretože si nemôžu dovoliť požadované množstvo tovarov alebo služieb. Vyššie ceny len znásobia problém. Možno to prekvapí viacerých držiteľov Nobelovej ceny za ekonómiu, ale zľavy vždy motivujú spotrebiteľov k nákupom – skúste to odpozorovať na sebe, keď budete nabudúce prechádzať pomedzi predajné regály.

Ekonómovia budú argumentovať, že očakávania budúcich cien sú ďaleko väčšou motiváciou ako ceny samotné. Ale ekonómovia zaoberajúci sa defláciou očakávajú zníženie cien o nanajvýš jedno alebo dve percentá. Môžu spotrebitelia nekupovať teraz, pretože očakávajú, že o rok to bude o percento lacnejšie? Majte na pamäti, že niečo, čo môže spotrebiteľ kúpiť a využívať už dnes, má pre neho väčšiu hodnotu ako niečo, čo najbližší rok nekúpi. Náklady obetovanie príležitosti sú pri týchto varovaniach nebezpečenstva deflácie prehliadané.

V ďalšom článku o dva dni neskôr, dorazil Journal čitateľov rovnakou správou: „Ročná inflácia v eurozóne v Decembri oslabila pod cieľ Európskej centrálnej banky, čo opäť vyvolalo obavy, že príliš nízka inflácia alebo jednoznačný pokles spotrebiteľských cien môže ohroziť krehké hospodárstvo v jednotnej menovej únii.“ V tomto prípade noviny pridali „príliš nízku infláciu“ na zoznam problémov, ktorým sa treba vyhnúť. Podľa všetkého, ak ceny neporastú dostatočne rýchlo, kolesá ekonomiky sa prestanú otáčať.

Ani článok, ktorý by zmienil niektoré dôležité historické súvislosti. Za prvých 120 rokov existencie Spojených štátov amerických (pred zriadením Federálneho rezervného systému) mali ceny klesajúci trend. Podľa správy štatistického úradu Spojených štátov poklesol index celkových cien (GPI) medzi rokmi 1801 a 1900 o 19%. Čo je rozdiel oproti nárastu indexu spotrebiteľských cien (CPI) o 2 280% medzi rokmi 1913 a 2013.

Súvisiace články:

Ako môže súčasne inflácia a deflácia pokojne existovať

Inflácia, alebo deflácia: ktorej by sme sa mali báť?

Nezmyselná monetárna politika Centrálnej Banky Japonska

Kým v 19. storočí bolo veľa dobre zdokumentovaných rastov a poklesov, ľudia majú tendenciu zabúdať nato, že krajina v tej dobe zažila obrovský ekonomický rast. Životná úroveň priemerného Američana bola na konci storočia podstatne vyššia ako na jeho začiatku. 19. storočie obrátilo kedysi bezvýznamný poľnohospodársky národ na najbohatšiu, najproduktívnejšiu a ekonomicky dynamickú krajinu na Zemi. Prisťahovalci by tu ináč neprišli tak rýchlo. Ale to všetko sa stalo počas trvalo klesajúcich cien.

Thomas Edison kedysi povedal, že jeho cieľom bolo urobiť elektrinu tak lacnou, aby si iba bohatí mohli dovoliť zapaľovať sviečky. Mal šťastie, že vo svojom marketingovom tíme nemal žiadneho držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu. Určite by mu poradili, aby zvýšil ceny a tak zvýšil predaj. Ale Edisonovu teória riadenia objemu predaja prostredníctvom nižších cien je dnes jasne vidieť vo všetkých odvetviach na celom svete. Znížením cien nezvyšujú podniky len zákaznícku základňu, ale rovnako aj svoje zisky. Najlepšie to môžete vidieť v spotrebnej elektronike, kde je už roky trvajúca deflácia bez toho, aby zmenšila dopyt alebo škrtila zisky. Ale podľa Wall Street Journal by to malo byť nemožné.

Pravdou je, že média len pomáhajú vláde šíriť propagandu. Sú to vysoko zadlžené vlády, kto potrebuje infláciu a nie spotrebitelia. Ale skôr ako začne vláda viesť výpravy pre vytvorenie inflácie, musí presvedčiť ľudí, že vyššie ceny sú cieľom, ktorý stojí zato. Keďže inflácia tiež pomáha udržať bubliny aktív a pomôcť bankám, zdajú sa byť Wall Street Journal a vláda v tomto prípade dokonale zladené.

Preložil: Tomáš Bugeľ

Zdroj: Euro Pacific Capital

Facebook komentár