- Rastúce množstvo technologických spoločností, ktoré rokujú o emisií spoločnosti na akciový trh, dávajú neprimerane veľkú hlasovaciu právomoc vedúcim a zakladateľom – na úkor akcionárov.
- Dropbox, ktorý v piatok verejne vydal dokumenty, z čoho dôvodu predstavuje najnovší startup, ktorý sa touto cestou vydal. Dohoda by generálnemu riaditeľovi Drewovi Houstonovi poskytla takmer štvrtinu hlasovacích práv v spoločnosti.
- Takáto štruktúra vlastníkov akcií izoluje akcionárov od ich akcionárskych záujmov. Je to privilégium, ktoré vedúci pracovníci a manažéri môžu zneužiť.
Pokiaľ ide o verejných investorov, zdá sa, že technologické spoločnosti čoraz viac prichádzajú k presvedčeniu, že ich peniaze sú vítane, nie však ich prínosom.
Rastúci počet technologických startupov využíva možnosť, po prežití uvedenia na burzový trh, aby zaviedli dvojaké alebo viacsystémové štruktúry svojich akcií, ktoré obmedzujú alebo dokonca zabraňujú spoločným akcionárom, aby mali slovo v tom, ako sú firmy riadené. To by malo byť pre investorov výstražným signálom, pretože takéto opatrenia môžu vedúci pracovníci a manažéri zneužiť na úkor bežných akcionárov.
Posledný príklad takejto dohody je tak spoločnosť Dropbox, ktorá v piatok zverejnila dokumenty, ktorých podaním, by mala zrealizovať verejné uvedenie na burzový trh. Po tom, čo poskytovateľ úložiska Cloudu dokončí svoju ponuku, vedúci pracovníci vrátane generálneho riaditeľa Drewa Houstona budú mať akcie, ktoré im dávajú desaťnásobok hlasovacích práv ako tie, ktoré majú pravidelní investori. Houston by tak samotný kontroloval takmer štvrtinu všetkých hlasovacích práv v spoločnosti Dropbox.
Spoločnosť potenciálnych investorov upozornila: „Táto štruktúra by Houstonovi a ostatným pracovníkom spoločnosti Dropbox poskytla možnosť výrazne ovplyvniť výsledok záležitostí, ktoré vyžadujú schválenie akcionárov, aj keď vlastnia významne menej ako väčšinoví vlastníci.”
Rozdeľovanie akcionárov do vrstiev
Viacvrstvové štruktúry akcií účinne izolujú vedúcich pracovníkov od tlaku aktivistov alebo iných akcionárov. Takéto opatrenia môžu zamedziť tomu, aby akcionári, ktorí vlastnia veľké podiely v konkrétnych spoločnostiach – alebo tí, ktorí spolu s inými investormi vytvárajú veľký vlastnícky podiel, nemali vplyv na to, ako riadia alebo čo platia svojim vedúcim.
Mimo niekoľko úzko udržiavaných, rodinných podnikov bolo pre verejné korporácie pomerne nezvyčajné, aby mali viacvrstvové štruktúry akcií. Hoci Google a Facebook debutovalu na trhu s taktiež s takýmito štruktúrami, bolo to považované za neobvyklé prípady. Obe firmy boli veľkými úspechmi predtým, ako prišli na trh a v oboch prípadoch si investori prakticky neobmedzili svoje možnosti okolo investovania do týchto spoločností.
Avšak čoraz viac, malé technologické startupy, ktoré by sa s investormi zdali byť menej atraktívne, vyžadovali podobné podmienky. Štruktúra viacvrstvových akcií spoločnosti Snap nedáva žiadne hlasy bežným akcionárom, pričom udeľuje takmer 96% všetkých hlasovacích práv spoločníkom Evanovi Spiegelovi a Robertovi Murphymu. Medzitým, gigant v oblasti malej spotrebnej elektroniky Roku, generálny riaditeľ Anthony Wood drží 32% hlasovacích práv, vďaka dvojitej štruktúre akciovej spoločnosti.
Manažéri, zakladatelia a vedúci pracovníci, ktorí z takýchto dohôd profitujú, často ponúkajú viacvrstvové štruktúry ako spôsob, kde im pomôžu sústrediť sa na dlhodobý rast svojich firiem a nie na časté krátkodobé obavy akciového trhu. Niektoré spoločnosti nepochybne profitovali z poskytovania väčšej slobody vedúcim manažérom.
Priestor pre zneužitie
Tieto opatrenia však prakticky umožňujú zneužívanie. Vzhľadom k tomu, že veľká časť kontroly je vložená do rúk niekoľkých pracovníkov, títo pracovníci môžu manipulovať so spoločnosťou v ich prospech. Môžu si poskytnúť obrovské finančné balíčky, alebo bohaté výhody na úkor spoločnosti a nakoniec aj investorov.
To nie je len teoretické. Spoločnosť Facebook, ktorá už mala dvojakú štruktúru akcií, pred dvomi rokmi oznámila plán na vytvorenie tretej triedy akcií, ktorá by nemala hlasovacie práva. Tento krok bol snahou umožniť generálnemu riaditeľovi Markovi Zuckerbergovi, ktorý už ovládal spoločnosť so svojimi podielmi, aby si udržal svoju dominantnosť nad ostatnými akcionármi, aj napriek tomu, že predal zhruba 99% svojich akcií.
Spoločnosť Facebook upustila od tohto plánu, avšak až po tom, ako akcionári spoločnosť zažalovali.
Medzitým spoločnosť Snap, ktorej dominujú jej dvaja spoluzakladatelia, odovzdala Spieglovi v minulom roku akcie o hodnote 637 miliónov dolárov, po uvedení jej akcií na burze, hoci Spiegel už kontroloval akcie spoločnosti Snap v miliardách dolárov. Tento grant je najväčší svojho druhu na trhu, teda najmenej od roku 2011 (podľa výskumnej firmy Equilar).
Teoreticky, môžu investori prinútiť spoločnosti zamyslieť sa dvakrát predtým, ako sa snažia izolovať vedúcich pracovníkov s vyššou hlasovacou mocou. Investori by mohli odmietnuť kúpiť akcie vo verejných ponukách alebo by mohli premietnuť ich neposkojnosť s nedostatkom kontroly nad týmito spoločnosťami do cien, ktoré sú ochotné zaplatiť. Startupy ktoré vidia, že ich rovesníci sa snažia získať slušnú cenu pri svojich uvedeniach na trh, sa môžu rozhodnúť vyhnúť sa vytvoreniu dvoch alebo viacerých vrstiev akcií.
Skutočnosť je však odlišná a takéto dianie nie je momentálne pozorovateľné. Práve naopak, investori sa zdajú byť ochotnejší vzdať sa hlasovacích práv ako kedykoľvek predtým, za cenu vstupu do nového podniku, uvedeného na burzový trh.
Preložil: Jakub Harman
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: WSJ, Bloomberg
Facebook komentár