Klamlivosť hrubého domáceho produktu. Aké je pravda?

Častá chyba analýzy ekonomického rastu s pokrokom je do značnej miery nepovšimnutá, aj keď prestupuje celou makroekonomickou analýzou. Neexistuje lepší príklad tejto chyby ako omyly výkladu hrubého domáceho produktu.  HDP je trhová hodnota všetkých  konečných výrobkov a služieb v vykonaných danom roku. Je to účtovná hodnota, ktorá odráža množstvo finančných prostriedkov v danom roku.

Ekonometrici budujúc výpočet HDP vymysleli sterilné štatistiky, ktoré by nemali byť použité pre nastavovanie hospodárskej politiky. Práve tie vedu k častej chybe predpokladu, že akékoľvek zvýšenie HDP je žiadúce. Štatistiky ako je HDP hovoria príbeh o ekonomike založenej na historických cenách s chýbajúcou hodnotou kvality, pokroku a zlepšenej situácie ľudí. Práve tieto faktory sú skutočne dôležité.

Transakcie odrážajúce tvorbu bohatstva a štátne výdavky sú zahrnuté do výpočtu HDP bez akéhokoľvek rozdielu.  Namiesto toho, aby vládna zložka bola vyčlenená od výpočtu HDP, je často vítaná ako príspevok k hospodárskemu rastu. Makroekonomici s detailom pre štatistický dopad škrtov vo vládnych výdavkoch, odrádzajú vlády od takýchto krokov. Problém rozdielu medzi tvorením bohatstva a jeho čerpaním je viera, že štátna intervencia je prínosná.

Súvisiace: Do výpočtov HDP Británie a Talianska budú patriť drogy a sex

Viac svetla do tejto problematiky môžme vniesť nasledovným príkladom. Predstavme si ekonomiku s pevným množstvo peňazí a úverov.  Ďalej predpokladajme, že zahraničný obchod je v rovnováhe, a populácia je stabilná. Produkty môžu uspieť, stagnovať alebo zlyhať. Ľudia môžu mať zvýšenie miezd, ich zníženie, alebo byť realitou nútení presunúť sa z menej úspešných aktivít a profesií do tých úspešnejších. Podnikanie z čias minulých starne, stráca sa a nové inovatívne podnikanie rastie na sile a úspešnosti. Úspešní podnikatelia presunú zdroje uvolnené z neúspešných aktivít.

Ročné HDP, suma všetkej výroby platená podľa príjmov a ziskov bude preto nezmenená od predošlého roku: a to nulovým súčtom za predpokladu, že preferencie všetkých finančných prostriedkov obyvateľstva do tovarov sa nezmenia.  Bez dodatočnej injekcie extra peňazí, sú ľudia vždy nútení voliť medzi jednotlivými položkami. Svoju kúpnu silu zvyšujú extra kreditom a  nemôžu ju zvyšovať z čistého vzduchu. Vytvárajú tak dopyt ktorý by inak neexistoval.

Pokrok je teda sprevádzaný zlepšenými produktmi a nižšími cenami, pretože ako sa objem a kvalita výroby zlepšuje, celková peňažná hodnota musí zostať rovnaká.  To platí ako pre finálne výrobky, tak aj pre investície vo vyšších stupňoch výroby. Dôležitým faktom však ostáva, že HDP je nulová.

Teraz musíme zvážiť, čo sa stane v prípade nezdravých peňazí. To znamená peniaze a úvery, ktoré možno navýšiť z vôle štátu a bánk. V priebehu času sú tieto peniaze absorbované do ekonomiky, čo sa odráža v nových transakciách ktoré by sa inak nestali. Hodnota transakcií pripadajúcich na expanziu peňazí a úverov predstavuje pravdepodobne násobok novo zavedených peňazí postupne prechádzajúcich od pôvodných príjemcov ku tým ostatným.

Ak budeme predpokladať, že toto je jediným rozšírením množstva peňazí, tieto nové transakcie budú iba prechodným prvkom. Ceny tovarov kúpené novými peniazmi rastú aby sa vyrovnali s časovým oneskorením. Po počiatočnom rozšírení, sa reálne HDP potom zmenší ako sa časové oneskorenie medzi stimulmi a cenovým efektom plne vyvinie. Všetky transakcie plne účtované do reálneho HDP skončia bez zmeny, a to vždy za predpokladu, že nedošlo k žiadnej zmene v preferenciách spotrebiteľov medzi peniazmi a tovarom.
 
Pochybná výhoda tvorená stimuláciou dopytu zvýšením množstva peňazí a úverov je iba dočasná. Zmeny v HDP vyššie popísané odrážajú nie hospodársky pokrok, ale vstrebávanie nasadeného extra množstva peňazí a úverov. Ak by sa tato záležitosť zastavila práve tu, škoda riadne fungujúcej ekonomike by bola obmedzená, ale monetárna inflácia tiež spúšťa prechod bohatstva od väčšiny ľudí k malej menšine bohatých. To sa deje preto, že zvýšenie cien sa šíri od miesta, kde sú nové peniaze prvýkrát nasadené (typicky prostredníctvom bánk a finančných trhov), pričom väčšina ľudí čelí vyšším cenám bez započítania nepeňažného plnenia.

Je tu teda, sekundárny vplyv: zjavný prínos zvyšovania množstva peňazí je nasledovaný poklesom dopytu po tovaroch a službách kvôli efektu prenosu bohatstva. A to je pravý opak zamýšľaného výsledku. Ekonomika ako celok skončí horšie, ako keby k monetárnemu stimulu vôbec nedošlo. To je dôvod, prečo je extrémna monetárna inflácia vždy sprevádzaná hospodárskym kolapsom.

V predchádzajúcom príklade, účinok jednej monetárnej injekcie dodatočných peňazí a úverov bol zvážený, ale akonáhle je táto politika spustená pokračuje takmer vždy kombinovaným tempom. Makroekonómovia berú na vedomie iba počiatočné benefity a keď tie zoslabnú, ako je popísané vyššie, vyžadujú si väčšie. Výsledkom je, že v priebehu času politika slabých peňazí vedie k neustálemu menovému znehodnoteniu, spolu s hromadením dlhu, čo je náprotivok rozšíreniu bankových úverov. Vzhľadom k tomu, že mena kupuje menej, treba viac finančných prostriedkov k dosiahnutiu rovnakého počiatočného účinku.

Tieto zmeny v peňažnej zásobe a úveroch sa neodrážajú na zmenách v HDP. V praxi je to čiastočne spôsobene kvôli ekonometrikom, ktorí tieto činnosti zahrnú do výpočtu HDP. Vsunú umelé rozlišovanie medzi kategóriami úbytku s úmyslom izolácie výdavkov na nové produkty a služby, ktoré sa považujúcu za spotrebu. Toto je chyba, pretože títo ekonómovia sú nútení robiť subjektívny úsudok, ktorý je v rozpore s realitou. V praxi, spotrebiteľ môže byť opísaný iba v najširšom slova zmysle.

Súvisiace: Zavádzanie ekonomického rastu cez údaj HDP

Spotrebitelia môžu míňať peniaze na nákup aktív, ako sú nehnuteľnosti, umenie alebo akcie a podiely: nie je žiadny rozdiel medzi výdavkami na tieto aktíva a výdavkami na čokoľvek iné. Všetko ma platný účel z pohľadu spotrebiteľa. Navyše, sú tu nezaúčtované transakcie na čiernom trhu a takisto nie sú zaznamenané transakcie z malých podnikov, ako aj transakcií s použitým tovarom (bazár), ktoré sú špecificky vylúčené z toho dôvodu, že cieľom HDP je zaznamenať iba novu výrobu. Preto je veľa ekonomickej činnosti vylúčenej z výpočtu HDP s komplikáciou, že peniaze budú tiecť medzi verziou HDP ktorú vyznávajú ekonometrici do širších transakcií na trhu. Toto podkopáva všetky pokusy makroekonómov prepojiť zvýšenie cien so zvýšením množstva peňazí a úverov.

Na záver možno povedať, že HDP nemá nič spoločného s ekonomickým pokrokom. Je to chybná štatistika, ktorá nedokonale zhŕňa peňažnú hodnotu vybraných transakcií za dané obdobie. Skutočnosť, že je väčšinou pozitívne, je odrazom časového rozdielu medzi peňažnou infláciou a zaostávaniu vplyv na ceny, a nemá nič spoločné s ekonomickým pokrokom.

Preložil: Vladimír Mrázik

Zdroj: GoldMoney