Keď sa povie „Deň nezávislosti“ väčšina Američanov si predstaví štvrtý júl. Pre Federálnu Rezervu to ale neplatí. Vo Fede je „Deň nezávislosti“ štvrtého marca.
A je možné, že minulý štvrtý marec mohol byť pre Fed posledným „Dňom nezávislosti“ na veľmi dlhú dobu!
Prečo štvrtého marca? Štvrtého marca 1951 Federálna Rezerva sa po deviatich rokoch konečne dohodla s Americkou Štátnou Pokladnicou na obnovení svojej nezávislosti.
Začiatkom apríla roku 1942, krátko po tom, ako Spojené Štáty vstúpili do Druhej Svetovej vojny, Fed súhlasil so zastrešením dlhopisov Štátnej pokladnice úrokovými sadzbami, aby tak pomohol s financovaním vojnového ťaženia. Toto zastrešenie znamenalo, že sa Fed vzdal kontroly nad úrokovými sadzbami.
Tiež to znamenalo, že sa Fed vzdal kontroly nad svojou súvahou, pretože musel potenciálne nakúpiť nelimitované množstvo dlhu štátnej pokladnice. (Takéto nákupy aktív mali vysoký inflačný potenciál, ale počas Druhej Svetovej vojny sa inflácia spravovala oddelene cez vojnovú reguláciu cien.)
Súvisiace: $ 9 biliónov: Ako centrálne banky zaplavujú svet peniazmi
Možno sa čoskoro dostaneme do nového obdobia fiškálnej dominancie Štátnej Pokladnice.
Fed sa možno bude musieť znova vzdať kontroly nad svojou súvahou a úrokovou politikou na záchranu Spojených Štátov pred dlhodobou stagnáciou. Fed bude musieť podriadiť svoju nezávislosť fiškálnym stimulom koordinovaným Bielym Domom a Štátnou Pokladnicou.
História dohody medzi Pokladnicou a Fedom zo 4. marca 1951 je usvedčujúca. Prečo Pokladnica neobnovila nezávislosť Fedu v 1945, keď Spojenci, vrátane USA, vyhrali vojnu?
Po Druhej Svetovej vojne bola Pokladnica veľmi neochotná vzdať sa kontroly nad Fedom. Prezident Truman bol presvedčený, že patriotickí investori do Amerických dlhopisov by nemali utrpieť obrovské straty, ak by úroky narástli. A tak Biely Dom trval na udržaní dominancie nad Fedom.
Fed sa tomu snažil odolávať, ale to bolo rýchlo prekonané Kórejskou vojnou. Národná Pokladnica využila túto novú vojnu, ako výhovorku na udržanie kontroly nad úrokovými sadzbami.
Až v roku 1951, s Kórejskou vojnou v slepej uličke a prezidentskými voľbami za rohom, Národná Pokladnica obnovila nezávislosť úrokovej politiky a veľkosti súvahy Fedu.
Dnes je nezávislosť Fedu znova ohrozená: nie vojnou, ale sekulárnou stagnáciou.
Ekonomika Spojených Štátov rástla od roku 2009 približne 2% ročne. Toto tempo je nižšie ako potenciálny rast ekonomiky – 3% – a oveľa nižšie ako tempo predošlých zotavení.
Po recesii v rokoch 1980 a 1981 rástla americká ekonomika tempom približne 5% ročne a to po niekoľko za sebou idúcich rokov, až kým sa nedostala späť na svoju pôvodnú úroveň. Americká ekonomika zaznamenala rekordnú expanziu v 80-tych a 90-tych rokoch. Taký rast je teraz už len vzdialenou spomienkou.
Pomer dlhu voči HDP v Spojených Štátoch sú na maxime od konca Druhej Svetovej vojny (a ak rátame podmienené záväzky platobných nárokov tak dlh je ešte oveľa väčší). Zatiaľ čo deficit Spojených Štátov sa znižuje, stále navyšuje celkový dlh rýchlejší tempom ako je rast ekonomiky. Spojené Štáty sa stále nachádzajú na ceste k fiškálnej kríze a k strate dôvery v dolár.
Mnohí si myslia, že Fed už vystrieľal všetky náboje na vyriešenie slabého rastu. To však nie je celkom pravda. Fed, tak ako som predpokladal, sa dnes udržal. Ale úrokové miery Fedu sú stále nenulové. Fed má stále priestor na zníženie úrokových mier v decembri alebo začiatkom roka 2017. (Kvantitatívne uvoľňovanie, alebo QE4 je stále v hre, aj keď existuje len málinko dôkazov že QE2 a QE3 dosiahli aspoň ako-také výsledky.)
Fed by tiež mohol vyskúšať záporné miery. O tom sa tiež už široko debatuje. Keď sa Yellena minulý mesiac v Jackson Holle, Wyoming, spýtali na záporné miery, povedal, že to nie je vylúčené. Ale Fed rozhodol, že pokiaľ nasledujúca recesia nebude „neobvykle závažná a pretrvávajúca,“ záporné úrokové miery nebudú implementované. Uvidíme.
Súvisiace:
Európska banková dynastia urobila ďalší veľký krok k Wall Street
Robert Kiyosaki: Ak investujete dlhodobo, ste blázni!
Na to, aby boli záporné úrokové miery skutočne efektívne, museli by byť sprevádzané elimináciou hotovosti. To už môže byť veľmi ľahko na ceste a vlády v podstate vojnu o hotovosť vyhrali. Nestane sa tak však hneď zajtra. A tento krok je stále sprevádzaný obrovským odporom.
Nedávne dôkazy pochádzajúce z Európy, Švajčiarska, Japonska a Švédska ukazujú, že záporné úrokové miery nepomáhajú oveľa viacej ako nulové. Vlastne záporné úrokové miery by mohli byť kontraproduktívne, pretože indikujú strach z deflácie. Také čosi môže viesť k rastu úspor (na vynahradenie nižších výnosov) a k menšiemu míňaniu (založenom na očakávaní nižších cien). Ľudia z krajín so zápornými úrokovými mierami nakupovali trezory aby mali kde hromadiť hotovosť.
To je opakom toho, čo chcú centrálne banky dosiahnuť. Je to hrozný cyklus, z ktorého sa je ťažko dostať.
Fed sa môže vrátiť k menovým vojnám a zlacniť dolár, tak ako urobili v roku 2011. Lacný dolár kľúčovým elementom k „Šanghajskej Dohode“ o ktorej som písal vo veľkom. Takéto niečo by mohlo krátkodobo pomôcť ekonomike Spojených Štátov a importovať infláciu zo zahraničia.
Zdroj: FinancialSense, ZeroHedge
Facebook komentár