Podľa Ministerstva financií USA vroku 2009 emitovali pokladničné poukážky a štátne dlhopisy v hodnote 8,8 bilióna dolárov. To je viac než celková výška štátneho dlhu, ktorá je vsúčasnosti 8,4 bilióna dolárov. Dôvodom na takúto obrovskú výšku dlhu sú každoročné deficity a „rollovers“ (výmena dlhu za nový dlh namiesto jeho splatenia), ktoré sa objavujú stále častejšie kvôli vládnym rozhodnutiam oemitovaní krátkodobých dlhových cenných papierov.

Pri pohľade na astronomickú výšku dlhu, ktorá musí byť každoročne emitovaná, sa natíska otázka: kto tento dlh kúpi? Posledný rok USA ušetrili 464,9 miliárd dolárov, pričom súčasné úspory tvorili vmarci tohto roku 304 miliárd. Čína splatila vdecembri 2009 dlh vo výške 34 miliárd dolárov, na druhej strane Japonsko a Európa majú ťažkosti so splatením svojich vlastných štátnych dlhopisov. 

Keďže na financovanie nášho vlastného dlhu nemáme dostatok domácich úspor, azahraničné krajiny nemusia mať vôľu či prostriedky na „nalievanie“ svojich úspor do USA, musíme sa spoľahnúť na to, že súčasný vlastníci dlhu budú kontinuálne pristupovať na dlhový roll over. Avšak, ak sa úrokové miery začnú približovať ksvojim historickým maximám (priemerný výnos 10 – ročného dlhopisu je 7,3 %), investori sa tomuto kroku môžu začať vyhýbať, čo by zvýšilo naše úrokové náklady a priviedlo krajinu do bankrotu. Samozrejme, je tu ešte naša centrálna banka ako „kupec poslednej inštancie“, ato je primárnym dôvodom prečo cena zlata rastie vo všetkých menách aprečo dosiahla svoje nominálne maximum vamerických dolároch. 

USA sú momentálne závislé na umelo vytvorených nízkych úrokových mierach viac než kedykoľvek predtým. Ato nie je iba môj názor. Počúvajte čo povedal Ben Bernanke pred „House Financial Services Committee“ otom, či USA čelia podobnej dlhovej kríze ako Grécko: „Nie je to niečo, čo je vzdialené 10 rokov. Trhy už boli zasiahnuté… Je možné, že trh sdlhopismi sa začne strachovať oudržateľnosť (deficitu štátneho rozpočtu vo výške viac než 1 bilión USD) amy budeme čeliť dokonca vyšším úrokovým mieram než máme vsúčasnosti.

Nezávisle od toho Bloomberg uvádza, že sám „majstro“ Alan Greenspan je prudkým rastom úrokových mier tak znepokojený, že každý deň kontroluje úrokové miery dlhopisov sdesať atridsať ročnou dobou splatnosti, pričom ich nazýva „Achilovou pätou ekonomiky“.

A čo si o fiškálnom stave našej krajiny, ako aj oneistom trhu sdlhopismi myslí Čína? Zástupca guvernéra Ľudovej banky Zhu Min vdecembri povedal, že: „svet nemá toľko finančných prostriedkov, aby mohol kúpiť ešte viac amerických štátnych dlhopisov.“

Spojené štáty americké sú najväčším dlžníkom vhistórii. Naša schopnosť splácať záväzky závisí na nízkych úrokových mierach. Nízke úrokové miery sú vyvolané alebo prirodzene pomocou zvyšovania úspor, alebo umelo prostredníctvom tlačenia peňazí. Keďže na zníženie úrokových mier nemáme dostatočný kapitál, FED ho nahradil monetarizáciou dlhu. Avšak tlačenie peňazí môže eventuálne viesť kneovládateľnej inflácii, čo by posunulo výnosy zpredovšetkým dlhodobých dlhopisov oveľa vyššie. 

Aby toho nebolo málo, vsúčasnosti smeruje rozdiel medzi príjmami a výdavkami nesprávnym smerom. Rozpočtový deficit za apríl dosiahol 82,7 miliárd, čo je skoro štyri krát viac než minuloročný aprílový deficit (20,9 miliárd). Od roku 1983 to bol pre tento mesiac iba druhý deficit. Celkový doterajší deficit pre fiškálny rok 2010, ktorý končí voktóbri, je 799,7 miliárd.

Medziročne poklesli príjmy o 7,9 %, pričom výdavky vzrástli o14, 2 %. Podľa výboru Kongresu pre rozpočet, štátny dlh vroku 2020 dosiahne 90 % HDP ačo je ešte podstatnejšie, úrokové platby sa vtomuto roku čtvornásobne zvýšia na hodnotu 900 milárd. Samozrejme, tento takmer bilión dolárov sa môže zdať naozaj skľučujúci, no vprípade,že úrokové miery naozaj vzrastú, môžu byť úrokové platby oveľa vyššie. 

Ak úrokové miery skutočne vzrastú, USA budú čeliť kríze likvidity aplatobnej neschopnosti, ato snásledkami, aké naša planéta ešte nezažila. Momentálne sa na dlhopisovom trhu nachádza pomerne veľký nahromadený tlak kpredaju. Takmer 50 % nášho štátneho dlhu je vrukách zahraničných investorova 63 % rezerv zahraničných centrálnych bánk je držaných vdolároch.

FED sa musí veľmi rýchlo zriecť svojej politiky 0 % – ných úrokových mier, inak inflácia zničí krajinu tak, ako zakaždým keď FED na dlhšie obdobie znížil úrokové miery pod úroveň inflácie. Ak budú otáľať príliš dlho, vboji proti zákernej inflácii budú nútený posunúť výnosovú krivku oveľa vyššie.

Čím skôr bude FED konať, tým menej bude musieť zvýšiť úrokové miery. Preto je pre FED lepšie konať teraz, predtým než bude nútený prudko zvýšiť úrokové miery, alebo predtým, než ich zvýši samotný trh – čo by vzhľadom na náš vysoký štátny dlh priviedlo USA do bankrotu.

Zdroj: Delta Global Advisors

Facebook komentár