Druhé kvantitatívne uvoľňovanie (QE2) sa tento mesiac schyľuje ku koncu a s odstupom času, odkedy začalo zaplavovať trhy novo vytlačenými peniazmi, spravilo z hyperinflácie a kolapsu dolára nevyhnutnú záležitosť. Ale ešte predtým. Čo sa skrýva pod 5 percentami?

5 percent je najnovší odhadu nárast M2 peňažnej zásoby od Mája 2010 do Mája 2011. Anualizovaná  M2 miera rastu za posledných 6 mesiacov bola koncom Mája 2011 na úrovni 4,9 percent. Tá istá miera rastu bola na úrovni 4,9 percent aj za posledné tri mesiace do konca Mája 2011. Spôsobí 5 percentný nárast peňažnej zásoby a nezamestnanosť na úrovni 9,1 percent hyperinfláciu?

Zriedka kedy je mýt odolný  voči jednoduchému faktu. Odborníci nonstop rozprávajú o lavíne peňazí, bez toho aby sa na to pozreli bližšie a zistili, že tomu tak nie je.

Bohviekoľký krát, skupovanie štátnych dlhopisov FEDom pod hlavičkou tzv. programu QE2, zvýšilo bankové rezervy, no ale banky radšej zvýšili svoje rezervy, ako by mali vytvárať obrovské množstvo peňazí cez požičiavanie a investovanie. Peňažný koeficient – miera peňažnej zásoby voči bankových rezervách – ostala viac menej na úrovni jeden.

Ak prirátate tieto bankové  rezervy k hotovosti mimo bankového systému, dostanete mieru, ktorá sa obyčajne nazýva monetárnym základom. Táto miera rapídne rástla. Je to miera potencionálnej peňažnej zásoby, nie aktuálnej peňažnej zásoby. V normálnej minulosti, monetárny základ sa pohyboval spolu s „monetárnymi agregátmi“ a pravdepodobne mal rozumne dobrú koreláciu s ekonomickými aktivitami. Ale teraz už tomu tak nie je, vzhľadom na to, že aktuálna peňažná zásoba už nedrží krok s tou potencionálnou.

Myslím si, že pár kritikov explozívneho nárastu peňazí považuje za vrchol aktuálne hodnoty, odkedy sa nejasné a nedefinované slovo „likvidita“ začalo používať viac než slovo peniaze. FED pumpuje likviditu, nech to už ma znamenať čokoľvek.

Minulý týždeň  pár redaktorov posunulo fikciu o krok dopredu. Napísali, že FED poskytuje peniaze a/alebo likviditu bankám priamo a to za nulový úrok. To nie je pravda.

Bankové rezervy sú  pre FED pasívom a pre banky aktívom. Keď FED požičia bankám, banky dlhujú FEDu. V súčasnosti nevidíme nárast v pôžičkách bánk od FEDu. Berme to ako pozitívum.

Veľmi krátkodobé peniaze sa od FEDu požičiavajú za veľmi nízky úrok, je to spôsobené  úrokovou politikou FEDu. Úroková miera federálnych fondov je blízko nule. Je tu ale obrovský rozdiel medzi požičiavaním si od FEDu za skoro nulový úrok a požičiavanie si na úrovni trhu s federálnymi fondmi. Rozdiel je v tom, že požičiavanie si od FEDu zvyšuje nové rezervy v bankovom systéme. Požičiavanie si od ostatných účastníkov na trhu s federálnymi fondmi iba redistribuuje existujúce rezervy. Nebolo tam žiadne roztrhnutie sa vreca s pôžičkami od FEDu so zľavou, čo by zvýšilo „likviditu“. Likvidita sa len pohybuje okolo toho.

Zdroj: EconomyPolicyBlog

Facebook komentár