- Citigroup, Goldman Sachs a ďalšie banky, kvôli novým daňovým pravidlám, ktoré nadobudnú účinnosť už počas budúceho týždňa začali oznamovať zníženie hodnoty v miliárdách dolárov
- Pre tieto straty existujú dva hlavné dôvody: ustanovenie v pláne zdaňovania zahraničných ziskov a precenenia daňových pohľadávok, ktoré sa pre niektoré banky datujú až do do čias finančnej krízy.
- Napriek týmto oznámeným stratám, ktoré sú pomerne malé, bankári sú z daňových zmien stále nadšení.
- Insaac Boltansky, ktorý je riaditeľom výskumu politiky v spoločnosti Compass Point, poznamenal: “Je to veľmi, veľmi malá cena za to, čo z toho získali.”
Podobne ako väčšina firiem, banky by mali byť spokojné s novým $ 1,5 biliónovým zákonom o daniach, z dielne prezidenta Donalda Trumpa. Ten znižuje sadzby dane z príjmu právnických osôb z 35% na 21%.
Očakáva sa, že banky budú z tohto zákona profitovať oveľa viac ako väčšina spoločností, pretože majú tendenciu platiť celú sadzbu dane. Potenciálny ekonomický a inflačný stimul zo zákona by tak mohol povzbudiť ich podnikateľské aktivity. Výskumná firma Compass Point tvrdí: “Očakáva sa, že ako následok zákona sa bude rast výnosov pohybovať v okolí 15%.“
Súvisiace: Banka JP Morgan je naďalej kráľom Wall Street
Prečo teda veľké banky Wall Streetu v Decembri prišli s oznámením obrovských strát?
Goldman Sachs v piatok uviedla, že zárobky v štvrtom štvrťroku 2017, v dôsledku daňového zákona budú mať za následok pokles hodnoty vo výške 5 miliárd dolárov. Citigroup začiatkom toho istého mesiaca prišla s vyjadrením, že očakáva náklady na daňový plán na úrovni 20 miliárd dolárov.
Ostatné nadnárodné banky taktiež kvôli tomuto zákonu očakávajú miliardové straty, aj keď nie tak veľké ako spoločnosti Citi a Goldman Sachs.
Existujú dva primárne dôvody, prečo banky kvôli tejto zmene daní vo štvrtom štvrťroku vykazujú veľké straty: provízia z repatriácie a potreba precenenia niektorých aktív na ich súvahe, ktoré v niektorých prípadoch siahajú až k finančnej kríze.
Zahraničné zisky sa zdaňujú nezávisle od toho či ich prevedú domov
Po prvé, repatriácia je pomerne jednoduchá.
Z časti služí na kompenzovanie dopadu zníženia daní pre spoločnosti a jednotlivcov, ako aj na motivovanie spoločností k tomu, aby svoje zisky priniesli späť do USA. Nové pravidlá tak zdaňujú príjmy, ktoré korporácie držia v zámorí.
Spoločnosti v súčasnosti platia dane zo zahraničných ziskov iba vtedy, keď ich prinesú späť na americkú pôdu – proces, ktorý môžu oddialiť akebo aj natiahnuť.
Podľa nového zákona korporácie tak budú platiť 15,5% daň z ich zahraničných hotovostných príjmov, bez ohľadu na to, či ich prinesú späť alebo nie.
Insaac Boltansky, ktorý je riaditeľ pre politický výskum spoločnosti Compass Point poznamenal: “Preto vidíte veľké nadnárodné spoločnosti brať do úvahy novú daň z príjmov v zahraničí.”
Goldman Sachs si z týchto operácií pripísala dve tretiny z 5 miliardovej straty.
Nástroj na pokrytie daňových nákladov podlieha zmenám
Zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb na úroveň 21% z 35% je veľkou výhodou pre banky, keďže voči iným podnikom majú tendenciu platiť kompletnú daň. To však znamená aj precenenie niektorých aktív, ktoré sú vedené v ich súvahách, ako pomoc na úhradu voči daňovým nákladom.
To na čo sa odvolávajú, sú odložené daňové pohľadávky, čo je účtovný postup, ktorý môže mať neisté výsledky, ale na tieto účely funguje takto: Ak podnik v danom roku vykáže veľkú stratu, môže použiť veľkosť tejto straty na zníženie svojho daňového zaťaženia (v budúcich rokoch). Keďže to môže znížiť objem finančných prostriedkov ktoré boli zaplatenými na daniach a tým zvýšia aj budúci zisk, keďže sa to považuje za aktíva – je treba to však spravodlivo odhadnúť vzhľadom na súčasný daňový zákon a uviesť tento majetok aj v súvahe.
Práve to sa primárne deje so spoločnosťou Citigroup, ktorá počas finančnej krízy utrpela masívne straty, ktoré odvtedy využívala ako odložené daňové pohľadávky.
Ak však celková sadzba dane z príjmov právnických osôb klesne, padne aj hodnota týchto daňových aktív.
Jesus Bueno, ktorý je viceprezidentom spoločnosti Compass Point a odborník na bankový sektor poznamenal: “Veľa bánk počas krízy vykázalo veľké straty,” …. “Ak idete z 35% sadzby dane na 21% daňovú sadzbu, hodnota týchto strát sa v priebehu času zmenšuje.”
Banky však musia prispôsobiť ocenenie svojich daňových aktív a “zhoršiť” ocenenie veľkej časti vo svojich súvahách, ako reakciu na zníženie daňovej sadzby o 14 percentuálnych bodov.
Ako uviedol Jose Bueno, daňový majetok vo výške 35 miliónov dolárov by tak v súčasnosti musel byť znížený na 21 miliónov dolárov.
Súvisiace: Vymierajú bankové pobočky vo svete a v EÚ?
Zákon tak vyžaduje, aby to spoločnosti urobili už počas obdobia, kedy sa právne predpisy prijmú – čo je štvrťrok, v ktorom sa práve nachádzame a aj to je dôvodom, prečo banky po decembrovom schválení legislatívy ohlásili straty.
Je dôležité mať na pamäti, že nič z toho nebolo pre banky prekvapením, ani by im to nespôsobilo vrásky.
Bueno: “Presne toto sa očakávalo,” …. “Výhoda z terajšej sadzby dane z príjmov právnických osôb, vo väčšej miere dostatočne kompenzujú dopad na odložené daňové pohľadávky.”
Boltansky dodal: “Je to veľmi, veľmi malá cena za to, čo z toho získali.”
Preložil: Martin Hrinda
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: WSJ, Reuters
Facebook komentár