Je to možno ten najsmutnejší príbeh, ktorý bol kedy prerozprávaný znovu a znovu, po mnohé milénia. Týmto príbehom je nikdy nekončiaca potreba zničiť kapitalizmus hneď potom, ako vytvoril veľké hodnoty.
Toto, ako nám to ilustruje Cicerov výrok približne z roku 50 pred Kristom, sa deje už od rímskych čias:
„Rozpočet má byť vyrovnaný, pokladňa má byť naplnená, verejný dlh má byť zredukovaný, arogancia byrokracie má byť skrotená a kontrolovaná a pomoc cudzím krajinám má byť obmedzená, ak nemá Rím skrachovať. Namiesto žitia z verejnej pomoci, sa ľudia musia znovu naučiť pracovať.“
Znie to presne ako to, čo by sa práve v dnešnej dobe malo udiať v Spojených štátoch amerických, nie? V Ríme mali ekonomickú slobodu, ktorá vytvorila veľké bohatstvo a veľa inovácií. Vláda ktorá pri tomto rozmachu vyrástla, však pomaly vyčerpávala a deformovala ekonomickú klímu až do takej miery, že ľudia tak isto ako v Spojených štátoch dnes, boli neproduktívny a vo svojom prežití sa spoliehali na štát. Čoskoro potom Rím úplne skolaboval… to isté čaká aj Spojené štáty americké.
Čína – od komunizmu ku kapitalizmu a znova k socializmu
Čína je najnovším moderným príkladom tohto obratu od komunizmu, ku kapitalizmu a potom znovu naspäť ku komunizmu. Pod Maovým Veľkým skokom vpred (mená vládnych programov nikdy neprestanú udivovať v tom, v akom protiklade stoja s cieľmi a myšlienkami zaumienenými) zomreli desiatky miliónov Číňanov na vyhladovanie a raz hrdá čínska kultúra bola zdecimovaná až na pokraj existenčnej núdze.
Konečne, v roku 1976, Veľký skok smeroval k zániku. Od vtedy čínska vláda musela ustúpiť určitej úrovni ekonomickej slobody. Buď sloboda alebo hladovanie celej krajiny.
Kúzlo ekonomickej slobody vykonalo svoje dielo v Číne prekvapujúco rýchlo, podobne, ako v Japonsku a Nemecku po Druhej svetovej vojne kde znovu vybudovalo dva úplne zničené národy do podoby výkonných ekonomických strojov ktorými sa stali do roku 1980.
Ale teraz keď sa tak veľa Číňanov stáva bohatými prichádza spätný úder. Týmto spätným úderom je myšlienka, že bohatstvo sa musí šíriť ďalej. Ako rýchlo zabudli čo šírenie bohatstva spôsobilo za Maovej éry.
Podľa tohto článku, príliš veľa Čínskych boháčov sa preváža v nablýskaných autách a má krásne veci. Toto zanecháva ľudí ktorí neboli dostatočne produktívny s akými si pocitmi previnenia (rozumej závisti). Takže znovu, vláda musí vstúpiť do problému a hrať rolu Robina Hooda. Brať bohatým a prerozdeľovať chudobným.
Čínska vláda dokonca zverejnila plán na implementáciu penzijného systému pre seniorov spolu s vylepšeným systémom zdravotného zabezpečenia, v platnosti od konca roku 2015.
Ak je história smerodajná, Čína sa bude vracať k socializmu až do vtedy, kým všetko bohatstvo nebude prerozdelené a potom znovu nastane kolaps.
Spojené štáty americké – od kapitalizmu k socializmu
Spojené štáty boli jednou s najdynamickejších a najproduktívnejších ekonomík posledného storočia. Len s ťažkosťami by sme hľadali podobnú krajinu. Hlavný dôvod prečo Spojené štáty a nie iná krajina bolo zadržovanie socializmu Spojenými štátmi. Ani Spojené štáty však neboli perfektné. Určite nie. Stále sa však držali kapitalizmu viac, ako ktorákoľvek iná krajina.
Vytvorenie Federálneho rezervného systému v roku 1913 (centrálne bankovníctvo je jednou z doktrín komunizmu) spustilo dlhú a pomalú cestu nadol. V roku 1993 Spojené štáty zbankrotovali a za účelom prežitia museli skonfiškovať zlato. V roku 1971 Spojené štáty bankrotovali znovu a za účelom prežitia ďalších pár dekád zrušili napojenie na zlato.
Programy ako Rooseveltov New Deal a Johsonova Great Society len dopomáhali štátu na ceste k bankrotu. A dnes riadi Spojené štáty jeden z prezidentov najviac najklonených myšlienkam socializmu.
Nie že by na tom aj do veľkej miery záležalo. Nasledujúci graf poskytnutý GoldSwitzerland.com znázorňuje skutoćnosť že sa vývoj za posledné dekády uberal nesprávnym smerom.
Graf: Americké Sukromné vs. Verejné výdavky
Počas desaťročia sa z vlády (tá ktorá ničí bohatstvo) stáva väčšia časť ekonomiky zatiaľ čo podiel súkromného sektoru (ten ktorý vytvára bohatstvo) klesá. Hore uvedený graf poukazuje na to čo analytici nazývajú provokatívnym pomenovaním, falický tvar. Tento graf v podobe akejsi rukoväte začal nadobúdať svoj tvar v 60-tych rokoch a veci sa zvrtli k horšiemu v 90-tych rokoch keď sa krivky začali k sebe približovať.
Akonáhle vládne výdaje prevýšia výdaje súkromne, stanú sa väčšou časťou ekonomiky a falický vzor bude zavŕšený. Tento graf v tvare penisu vhodne znázorňuje rozsiahle vládne výdaje trvajúce desiatky rokov a skutočnosť že sa Spojené štáty smerujú tam kam vlastne taký penis obyčajne smeruje…
Zdroj: Dollar Vigilante
Facebook komentár