Európa v roku 2017 stojí na križovatke.
Za takmer 70 rokov je známy len jeden smer – čím ďalej tým silnejšia integrácia zahŕňajúca, neustále rastúci počet krajín. Aktuálne, jedna veľká ekonomika a politicky významná krajina sa týmto plánom obrátila chrbtom a z Európskej únie odchádza. Brexit v histórií bude vidno, ako bod obratu.
V súčasnej dobe je veľmi neisté, ako sa budú vyvíjať vzťahy medzi Veľkou Britániou a 27 krajín EÚ. Je však vidno, že stále veľké nepokoje zostávajú. Nacionalistické strany v iných krajinách sa snažia brať z Británie príklad a snažia sa podporiť výzvy pre opustenie EÚ. Avšak, enormná zložitosť Brexitu a potenciál pre hospodárske škody môžu pôsobiť ako odstrašujúci príklad v prípade ďalšieho pokušenia.
Ale v ohrození nie je len EÚ. Euro je taktiež na križovatke. Písanie tohto článku mi pripomenulo skutočnosť, že tento termín som použil aj v roku 2007, pre nadpis poslednej kapitoly svojej knihy – “Narodenie eura.”
Súvisiace: Pozor! Svet stále čelí negatívnym výnosom – $10,4 biliónov!
Poplašné zvony je počuť
To znamená, že moje varovanie bolo pred 10 rokmi príliš alarmujúce a zostáva na tom tak aj dnes? Bohužiaľ áno. Euro po celosvetovom kolapse finančných trhov v roku 2008, prešlo cez takmer fatálnu krízu. Je pravdou, že táto udalosť vyvolala niekoľko potrebných reforiem v niektorých členských krajinách. Napriek tomu 10 rokov potom, sa však európska menová únia nenachádza v tak dobrom stave.
Je stále potreba oveľa ambicióznejších reforiem. Nezamestnanosť stúpla na rekordnú úroveň, a bez ohľadu na niektoré nedávne zlepšenia, je v mnohých krajinách stále na vysokej úrovni. Niektoré vlády sa stali tak silno zadlžené, že sú už závislými na kúpe dlhopisov od Európskej centrálnej banky, čo predstavuje ich ochranu pred podstatným zvýšením úrokových sadzieb, ktoré by ohrozili ich solventnosť.
Narastajúca súvaha Centrálnej banky má za následok, že kapitál z krízových krajín uteká (v rekordných objemoch) do bezpečných útočísk, najmä v Nemecku. Grécko neustále balansuje medzi potrebou ďalších finančných pomocí a núteným opustením Eurozóny.
Európska mena sa môže ešte nejakú dobu snažiť pretĺkať. Ale nemôže prežiť po dobu neurčitú, ak tieto zásadné problémy nebudú riešené.
Zachovaním extrémne nízkych úrovní úrokových sadzieb a stláčaním spreadov v štátnych dlhopisov (vďaka ECB) držia eurozónu pohromade. Je to jediná moc, ktorá ju naozaj drží pohromade. Ale centrálna banka je touto zodpovednosťou preťažená a žiaľ neustále musí rozširovať svoje činnosti v rámci aktuálneho funkčného obdobia, aj dokonca aj ďalej.
Budúcnosť eura?
Ako môžeme vyjsť z tejto kritickej situácie a zabezpečiť budúcnosť eura? Jedinou populárnou možnosťou je vytvorenie fiškálnej únie, čo v skutočnosti bude znamenať presun peňazí daňových poplatníkov z bohatších krajín, k tým, ktorí sú v ťažkostiach.
Avšak, tento návrh ignoruje skutočnosť, že EÚ je úniou suverénnych štátov. A suverenita znamená, že zodpovednosť za zdanenie a verejné výdavky spočíva na národných vládach, zodpovedných voličoch, prostredníctvom parlamentov jednotlivých národov. Bude ťažké vidieť túto zmenu, pretože by to vyžadovalo zodpovedajúcu zmenu zmluvy o EÚ a v niektorých prípadoch (pre Nemecko) aj zmenu národných ústav. Oba kroky sú veľmi nepravdepodobné.
Súvisiace: Koľko času ešte majú centrálne banky?
A kto by sa zasadzoval o vytvorenie fiškálnej únii bez demokratickej legitimity, alebo zdanenie bez zastúpenia?
Existujúce inštitucionálne usporiadanie Eurozóny spočíva na princípe klauzuly “žiadna výpomoc”, ktorá je kľúčovým prvokom zmluvy. Táto zásada musí byť rešpektovaná a cesta Európy sa musí viesť touto cestou. Jediná cesta vpred, je v tom aby tak krajiny zaviedli tvrdé reformy na posilnenie rastu a zamestnanosti, v kombinácii s fiškálnou disciplínou. Avšak to je naozaj dlhá cesta.
Otmar Issing je prezidentom Centra pre finančné štúdie, v Goethe University, vo Frankfurte. Bol prvým hlavným ekonómom Európskej centrálnej banky.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: TheGuardian, Economist
Facebook komentár