Európska ekonomická malátnosť: Nový normál?

Rusko a Ukrajina aj naďalej stoja proti sebe pozdĺž svojich hraníc. Irak je roztrieštený, čo vedie k nevídaným vnútorným bojom. A situácia v pásme Gazy je naďalej zúfalá. Tieto udalosti by mali dostatočne predstavovať celkový súčet našich globálnych kríz, ale nie je to tak. Na vrchole všetkého, nemecký hospodársky rast bol o 0,2 % nižší v minulom štvrťroku. Hoci mnohí zamietnu tento pokles úplne, skutočnosťou je, že vo svete sa táto štvrtá najväčšia ekonomika (a v Európe najväčšia) zmenšila, a to aj keď o túto nízku hodnotu, čo je otázkou celosvetového významu.

Európa sa utápa v ekonomickej kríze už pol desaťročia. Nemecko je ekonomický motor Európy, a očakáva sa, že v určitom okamihu vytiahne Európu z krízy. Boli tu neustále predpovede, že Európa môže byť nakoniec vytiahnutá z ekonomického kúta, ale ak sa nemecký hospodársky rast znižuje (Berlín tvrdí, že sa v tomto roku stabilizuje), je ťažké  uveriť, že z nejakého kúta vylezie. Je stále rozumné domnievať sa, že skôr ako príprava na európsku prosperitu, čo dnes vidíme, je v skutočnosti nový normál. Kľúčovým bodom je to, že nemecký hospodársky rast sa znižuje o bezvýznamnú sumu. Dôležité je, že prišiel čas zvýšiť možnosti, čo by mohla byť veľmi dlhá doba, než sa Európa vráti do doby prosperity z pred roku 2008 a zvážiť, čo to znamená.

Súvisiace: Kríza eurozóny v súčasnosti len začína

Slabnúca Európa

Nemecký hospodársky rast naznačuje, že by mohlo ísť o nulový rast. Ale zvyšok Európy tiež slabne. Francúzsko malo nulový rast. Taliansko kleslo o 0,2 %. Jediná veľká európska ekonomika, ktorá rástla, bola ekonomika Veľkej Británie, krajiny, ktorá najviac skepticky hodnotí členstvo v EÚ. S výnimkou Írska, ktoré rástlo novým robustným tempom 2,5 %, žiadna ekonomika EÚ nerástla o viac ako 1 %. Spoločne Európska únia vôbec sotva rástla.

Je zrejmé, že tempo rastu nie je plnohodnotným meradlom ekonomiky a štatistiky nie vždy poukážu na všetky okolnosti. Rast nemeria sociálnu realitu a preto je dôležité pozrieť sa na nezamestnanosť. A hoci Európa slušne stagnuje, situácia v nezamestnanosti je skutočne znepokojujúca. Španielsko a Grécko majú okolo 25 % nezamestnanosť, čo je úroveň, ktorá bola v Spojených štátoch počas Veľkej hospodárskej krízy. Aj keď je to ohromujúce, 15 z 28 členských štátov EÚ majú mieru nezamestnanosti vyššiu ako 10 %; väčšina z nich tvrdila, že má takúto vysokú mieru nezamestnanosti už niekoľko rokov. Viac alarmujúce je, že tieto hodnoty neklesajú.

Polovica všetkých obyvateľov EÚ žije v štyroch krajinách: Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko. Priemerný rast týchto krajín je okolo 1,25 %. S výnimkou Veľkej Británie, sa ich hospodársky rast znížil o 0,1 %. Miera nezamestnanosti v týchto štyroch krajinách je v priemere 8,5 %. Ak opomenieme Veľkú Britániu, priemer je 9,2 %. Vyradenie Británie z tejto rovnice nie je svojvoľné: je to len jedna z týchto štyroch krajín, ktorá nie je súčasťou eurozóny a je krajinou, pri ktorej je najväčšia pravdepodobnosť, že opustí Európsku úniu. Ostatné nejdú nikam. Možno Veľká Británia nie je jediná, ale to sa ešte uvidí. Nemecko, Francúzsko a Taliansko, ak už ničím iným, tak počtom obyvateľov, tvoria základ Európskej únie. Nie je tu rast a nezamestnanosť je vysoká. Preto Európa ako celok nerastie a nezamestnanosť je vysoká.

Súvisiace: Je členstvo krajín v EÚ príčinou k oslave?

Päť až šesť rokov po globálnej finančnej kríze, konštantné a rozsiahle čísla ako tieto, nemožno dlhodobo považovať za cyklické a to najmä preto, že Nemecku sa míňa plyn. Je zaujímavé zvážiť, ako Nemecko dorazilo k tomuto bodu. Vývoz aj naďalej rastie, vrátane vývozu do zvyšku Európy. (To je jeden z dôvodov, prečo bolo ťažké obnoviť sa pre zvyšok Európy: Stratiť schopnosť ovládať prístup na svoje trhy, ďalšie európske krajiny nie sú schopné konkurovať nemeckému vývozu. Môže to byť o voľnom obchode, môže to byť aj fair trade, ale je to tiež obchodný model, ktorý rieši zlyhania na tomto mieste.) Zamestnanosť zostáva silná. Nemecký finančný systém je schopný rastu. Napriek tomu spotrebiteľská a firemná dôvera upadá. Keď sa pozrieme, akej situácií Nemecko čelí, dôvera by mala byť klesajúca. A to zase prináša sebanaplňujúce proroctvo: nemecká zamestnanosť bola podporená exportom, ale limitovaná chuť k nemeckému vývozu v rámci Európy je  dlhodobo slabnúca a svet robí lepšie, ale stále nie dosť dobre, pre plavbu nemeckej ekonomiky.

Jedna z vecí, ktoré by sa mali týkať Nemecka, je bankový systém. Bola to utkvelá myšlienka európskej finančnej elity, za cenu výraznej nezamestnanosti, a tu je viera, overená záťažovými testami, že finančný systém je zdravý. Pre mňa to bolo pokračujúce tajomstvo o Európe: Ako by mohla byť taká vysoká miera nezamestnanosti a netrpieť pri tom spotrebiteľskou dlhovou krízou? Stúpajúca miera nezamestnanosti by mala zasiahnuť banky s nesplatenými hypotékami a neplatenými dlhmi z kreditných kariet. S ohľadom na krehkosť európskeho finančného systému v minulosti sa zdá rozumné, že by veľký tlak bol spôsobený dlhmi spotrebiteľov.

Známa situácia súvisiaca s nesplácaním dlhov je dostatočne znepokojujúca. V štyroch krajinách prekročila miera nesplácaných úverov hranicu 20 %. Šesť krajín má hodnotu medzi 10 až 20 %, vrátane Talianska, ktorá má 15,1 %. Celková hodnota v rámci EÚ je 7,3 %. Je zrejmé, že situácia v Taliansku je najviac nebezpečná, ale je otázkou, či tieto čísla zachytávajú celý problém. Španielsko s 24 %-nou nezamestnanosťou hlási iba 8,2 % nesplácaných úverov. Portugalsko, s nižšou mierou nezamestnanosti, má 11 % nesplácaných úverov. Francúzsko (s viac ako 10 % nezamestnanosťou) hlási iba 4,3 % nesplácaných úverov. Démon je v detailoch, a tam môže byť aj vysvetlenie týchto anomálií. Ale definícia pre nesplácané úvery bola flexibilná v Európe a aj v ďalších miestach a zostáva jednoduchá otázka: Ako je možné, že takéto dlhodobé vysoké miery nezamestnanosti nespôsobujú významné problémy v oblasti spotrebiteľského dlhu?

Je to proste jasné, ako Európa vyrieši tento gordický uzol. S ohľadom na dĺžku  ekonomickej malátnosti Európy, ako silný argument treba uviesť, že je to prechodná fáza. Vzhľadom na nezamestnanosť v Európe, Nemecko potrebuje export do zvyšku Európy a pretrvávajúci slabý rast sa šíri do Nemecka, nuž jednoducho nie je jasné, aká sila bude potrebná na zvrátenie tohto procesu. Útlm ukazuje na pokračovanie súčasného vzoru. Je ťažké si predstaviť niečo, čo pomôže Európe obnoviť svoju vitalitu.

Politická otázka

Otázka, ktorá nasleduje, je politická. V prípade, že ekonomický predpoklad Európskej únie – prosperita – je uvrhnutý do pochybnosti, potom čo drží Európu pohromade? To je obzvlášť dôležité, ako ožíva zlomová línia medzi Ruskom a európskym polostrovom a ako je Európa zameraná presadiť sa na Ukrajine. Záujem Poľska a Rumunska na Ukrajine je jasný. Záujem Španielska menej zrejmý. Myšlienka na plnenie spoločných cieľov zachovať prosperitu EÚ nefunguje, keď je blok ekonomický zmrzačený a keď sú zjavné známky odlišnosti. Patria medzi ne britské hrozby vystúpenia z Európskej únie a strata spoločných záujmov, ktoré spájajú krajiny v dobe prosperity.

Súvisiaice: Po finančnej kríze sme boli všetci Keynesiáncami – ale nie dosť dlho

Jedným z najdôležitejších príznakov divergencie je postoj proti zriadeniu únie a euroskeptické strany, čo sa veľmi pozoruhodne preukázalo v nedávnych voľbách do európskeho parlamentu. Tento politický posun bol vo veľkom zamietnutý skôr ako len protestný výsledok, než ako hlas predzvesti budúcnosti. Podľa môjho názoru, protestné hlasy v tejto šírke a rozsahu sú samy o sebe významné. Pripomínajú nám, že najnebezpečnejšie sociálne nepokoje vyvolávajú nie mladí a nezamestnaní, ale skôr muži a ženy v strednom veku, ktorí trpeli nezamestnanosťou a stratili svoje investície. Žijú vo svete rozbitých nádejí, presvedčení o tom,  že iní sú strojcami ich nešťastia. Mladí sa otrasú a potom idú domov. Ľudia v strednom veku a strednej triedy, ktorí stratili svoje sny, bez nádeje na zlepšenie, sú v centre fašizmu a sú skutočnou hrozbou, ktorá predstavuje novú európsku realitu.

Rusko je dôležité a tiež je radikálnym islamom. Ale osud Európy je v životnej sile, ktorá bude utvárať svet. Ruská sila rastie ako európske fragmenty. Európa má svoju vlastnú vnútornú konfrontáciu s islamom. S dlhodobou skostnatenosťou ekonomiky a pretrvávajúcou nezamestnanosťou, ako bude medzi nimi Európa jednať s imigrantmi? Ako kontinent príjme otvorené hranice? Dôsledky sú hlboké a to je čas, aby sa zvažovalo o Európe bez rastu, s vysokou mierou nezamestnanosti a žiadnou cestou dostať sa von, čo môže byť realitou na dlhšiu dobu, než by sa mohlo zdať.

Preložila: Jana Fejková

Zdroj: Stratfor