Olaf Scholz čelí výzvam niektorých lídrov EÚ, aby pohrozili Moskve ukončením Nord Streamu 2.
Nový nemecký kancelár na svojom prvom summite EÚ čelil tlaku kolegov, aby zahrnul budúcnosť plynovodu Nord Stream 2, ako súčasť „obrovskej ceny“, ktorá bude musieť byť Ruskom zaplatená v prípade jeho invázie na Ukrajinu.
Olaf Scholz, ktorý v priebehu minulého týždňa nahradil Angelu Merkelovú, po príchode do Bruselu povedal, že jeho vláda je odhodlaná chrániť európske hranice, keďže NATO varovalo, že počet ruských vojakov mobilizovaných Kremľom neustále narastá.
Scholz novinárom povedal, že “nedotknuteľnosť hraníc je jedným z veľmi dôležitých základov mieru v Európe a všetci spoločne urobíme všetko pre to, aby táto nenarušiteľnosť zostala skutočne nedotknutá.”
O niekoľko hodín neskôr nemecký energetický regulátor uviedol, že neprijme rozhodnutie o certifikácii plynovodu Nord Stream 2 (plynovodu spájajúceho Rusko s Nemeckom a obchádzajúceho Ukrajinu) minimálne do druhej polovice roku 2022.
Niektorí lídri EÚ však stále viac vyzývajú po dôraznejšom odkaze vlády v Berlíne ohľadom kontroverzného plynovodu, vrátane jeho možného ukončenia ako projektu v prípade ďalšej vojenskej eskalácie.
Mapa plynovodu NordStream 2
27 hláv štátov a vlád EÚ v komuniké na konci summitu varovalo pred „masívnymi a vážnymi nákladmi vrátane reštriktívnych opatrení“, ak by Rusko napadlo Ukrajinu. Predstavitelia a lídri však odmietli odhaliť potenciálne dôsledky na verejnosti. Predsedkyňa Európskej komisie – Ursula von der Leyenová, lídrom povedala, že má pripravený balík opatrení, no ďalej to nerozvádzala.
Lotyšský premiér Arturs Krišjānis Kariņš poznamenal: „Bolo by dôležité, aby sme tiež mohli rozhodnúť, či Nord Stream 2 bude na stole, ak dôjde k zvýšenej vojenskej aktivite, poprípade aj zastaveniu tohto projektu.
Kariņš dodal, že ruský prezident Vladimír Putin využíva plynovod ako „druh vydierania Európskej únie, pričom nepravdivo tvrdil, že ak chceme mať viac plynu, musíme Nord Stream 2 spustiť“.
Lídri EÚ v štvrtok večer, pred začatím diskusií o tejto otázke boli požiadaní, aby nechali svoje telefóny mimo rokovacej miestnosti.
Putin zmobilizoval až 175 000 vojakov na severných, východných a južných hraniciach Ukrajiny, pričom Kremeľ obviňuje „provokatívne“ cvičenia NATO v blízkosti hraníc z nevyhnutnosti budovania armády.
Ruský líder požadoval, aby NATO stiahlo prísľub z roku 2008 o prijatí Ukrajiny a Gruzínska ako členov vojenskej aliancie, v rámci snahy o deeskaláciu.
Keď sa summit EÚ konal v jednej časti Bruselu, v sídle NATO (štyri míle severne), ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij sa stretol s generálnym tajomníkom NATO – Jensom Stoltenbergom. Po ich diskusiách Stoltenberg trval na tom, že potenciálne členstvo Ukrajiny je záležitosťou aliancie a Kyjeva, a nie Kremľa.
Povedal: „Diskutovali sme o značnom vojenskom nahromadení ruských vojsk na Ukrajine a v jej okolí s desiatkami tisíc bojaschopných vojakov, tankov, delostrelectva, obrnených jednotiek, bezpilotných lietadiel a systémov elektronického boja. Nevidíme žiadne známky toho, že by sa toto nahromadenie zastavovalo alebo spomaľovalo. Naopak, pokračuje.”
Stoltenberg dodal: „Podpora NATO pre Ukrajinu nie je hrozbou pre Rusko. Ukrajina má právo zvoliť si vlastné bezpečnostné opatrenia. Toto je základný princíp európskej bezpečnosti. A rozhodnutie o tom, či Ukrajina môže vstúpiť do NATO, prijme samotná Ukrajina a 30 spojencov NATO.
Kremeľ uviedol, že predložil návrhy dokumentov, ktoré načrtávajú bezpečnostné opatrenia, o ktorých chce rokovať s USA a ich spojencami. Putinov hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že vysoký ruský veľvyslanec je pripravený okamžite odísť na rokovania, ohľadom návrhu pre neutrálnosť krajiny.
Medzitým sa očakávalo, že litovský prezident Gitanas Nausėda bude na summite hľadať podporu EÚ po tom, čo Čína uvalila ekonomické sankcie na jej podniky v reakcii na to, že Taiwan otvoril zastupiteľskú kanceláriu vo Vilniuse.
Litovská diplomatická delegácia v Číne taktiež v stredu zrealizovala odchod z krajiny kvôli údajnému „zastrašovaniu“. Čínske ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok uviedlo, že obavy o bezpečnosť litovských diplomatov v Číne sú neopodstatnené.
Zdroj: BBC, TheGuardian
Facebook komentár