Henry Ford platil dobrovoľne svojim spolupracovníkom 2-krát viac, ako bola hodnota ich práce na trhu. To nebolo len dobré pre jeho tým. To bolo brilantné podnikateľské rozhodnutie.

Od konca 70-tych rokov, kedy americké spoločnosti prekvitali spokojnosťou, zameranie na zlepšovanie americkej ekonomiky ako takej sa ocitlo na bode mrazu.

Hnaní hladom akcionárov, neúprosnosťou akciových trhov a bonusmi založenými na  hodnote akcií, sa manažéri spoločností stali posadnutými maximalizovaním kvartálnych ziskov.

Takýto prístup priniesol pozoruhodné výsledky.

Za posledné tri dekády sa americké spoločnosti vyvinuli od podnikov dosahujúcich podpriemerné zisky k firmám dosahujúce najväčšsie zisky v histórií.

Firemne zisky dosiahli historické maximá v pomere k výkonu ekonomiky

Nanešťastie táto posadnutosť  si vyžiadala svoju daň.

Tým, že celé svoje úsilie sústredili  týmto smerom, mnoho amerických firiem  zredukovalo svoju hodnotu voči ostatným činiteľom, ktorým  veľké podniky slúžia, menovite :

  • zákazníci
  • zamestnanci
  • spoločnosť

Výsledkom tejto posadnutosti ziskom je napríklad, že americké spoločnosti dnes platia najnižšie mzdy vyjadrené percentuálne v pomere k objemu ekonomiky. (Pozri graf) 

Mzdy dosiahli historicke dno v pomere k objemu ekonomiky

To znamená, že rekordne nízke percento rozsiahleho majetku týchto firiem  prúdi k ľudom,  ktoré ich pomáhajú zarábať.

Dalším výsledkom je, že firmy dnes šetria na kapitálových investíciach, ktoré tiež rapídne klesli v pomere k objemu ekonomiky.

Oba tieto kroky pomáhajú maximalizovať  zisk, teda aspoň v krátkodobom horizonte. Oba však škodia ekonomike.

A taktiež škodia našim spoločnostiam v celkovom raste.

Prečo?

Pretože každý cent, ktorý firmy vyplatia  na mzdách zamestnancom alebo investujú do kapitálových investícií sa automaticky stáva tržbou pre iné spoločnosti.

Kapitalové investície pokračujú v poklese

Radoví zamestnanci v amerických podnikoch napr. pracovníci Walmartu sú taktiež americkými spotrebiteľmi. Minú takmer všetko čo zarobia na kúpu jedla, oblečenia, pohonných látok, nehnuteľností, zábavy a dalších produktov a služieb. Tieto peniaze sa potom stávaju ziskom a mzdami pre firmy, ktoré tieto produkty a služby zabezpečujú. A takto by sme mohli pokračovať.

Problémom americkej ekonomiky  v súčasnosti  nie je nedostatok investičného kapitálu. Toho je naopak neúrekom. V skutočnosti je tam toľko kapitálu, že niektoré spoločnosti ani nevedia čo s tým robiť. Dôkazom je hromadenie hotovosti v spoločnostiach ako Apple, Cisco, Google, Bank of America, JP Morgan atď.

Problémom americkej ekonomiky  je, že priemerní americkí spotrebitelia sú nadmerne zadĺžení, nemajú dostatok práce a sú na mizine.

A títo spotrebitelia predstavujú neuveriteľných 70 % kúpnej sily americkej ekonomiky.

K napraveniu súčasného nepriaznivého stavu je nutné presvedčiť naše firmy, aby prehodnotili svoje priority – aby sa podelili o bohatstvo so svojimi zamestnancami a teda ľuďmi, ktorí ho napomáhajú získavať.

Lepšie povedané musíme presvedčiť spoločnosti, aby sa zamerali na vytváranie hodnôt pre všetky zúčastnené strany, nie len pre akcionárov.

Toto je nový typ amerického pracovníka. Jej firme sa darí veľmi dobre, ale ona sama potrebuje zvýšiť mzdu.

Zoberme si príklad z Walmartu.

Walmart zamestnáva 1,4 milióna Američanov, teda približne 1 % z celej americkej pracovnej sily. Priemerný zamestnanec na plný pracovný úväzok zarobí 12 dolárov na hodinu – 480 dolárov za týždeň – 25 000 dolárov za rok. To je len tesne nad hranicou chudoby.

Walmart zamestnáva 1,4 milióna Američanov, ktorí  venujú svoje životy tomu, aby bola spoločnosť úspešná, inými slovami povedané zarábajú tak málo, že sú takmer chudobní. Walmart samotný, dosiahol zisk 27 miliárd dolárov v roku 2011. Ak by Walmart pridal každému zamestnancovi 5000 dolárov, stálo by to spoločnosť 7 miliárd dolárov. Takýto krok by znížil ich ročný zisk na stále viac než slušných 20 miliárd dolárov. Na druhej strane, ale by to dalo 1,4 milióna ťažko pracujúcim Američanom dalších 100 dolárov týždenne navyše s tým, že by vačšinu z  toho minuli pravdepodobne vo Walmarte.

To samé môžme povedať o Bank of America, Citigroup, a mnohých dalších amerických spoločnostiach, ktoré všemožne hľadajú spôsoby ako sa nepotrebných ľudí zbaviť a znížiť si tak náklady. Mimo toho, že obrovsky profitujú z obchodovania na Wall Street, tieto banky majú obrovskú sieť pobočiek, kde bankoví úradníci, ktorí slúžia spoločnosti sú odmeňovaní skromnými mzdami.

Mnohí z nich, by bezpochyby boli vdační za zvýšenie platu. A pravdepodobne by to minuli v mieste svojho bydliska.

Pointou je, že náš tri desaťročia trvajúci hon spraviť naše podniky viac efektívnymi bol obdivuhodne uspešný, tak úspešný, že v záujme zvyšovania ziskov, sme zničili kľúčový prvok vedúci k rastu ekonomiky.

Aby sme to napravili naše podniky sa musia podeliť vo väčšej miere o svoj majetok so zamestnancami.

Musia sa zamerať na vytváranie primeraného zisku a nie vytváranie maximálneho zisku. A takisto sa musia naučiť preinvestovať istú čast zisku do vytvárania hodnôt pre ostatné články, menovite zákazníkov, zamestnancov a spoločnosť.

.Ako môžme obnoviť našu ekonomiku? Môžme inestovať  získane peniaze do ľudí.

                                                                                      

Spravodlivosť  a delenie sa (o majetok) sa stali neslušnými slovami v našej krajine, slová, ktoré okamžite označkujú rečníka buďto liberálom alebo komunistom. Toto je prinajmenšom depresívne. Spravodlivosť a delenie sa nie sú politickými konceptami, a fakt, že sú interpetované týmto spôsobom len ukazuje akou sa naša spoločnosť stala rozdelenou.

Aj keď polovica krajiny si spája pojem dobrovoľného delenia (majetku) s komunizmom, argumentjúc, že spoločnosti by sa mali podeliť so svojim bohatstvom, pretože je to správna vec, uplatňovanie takéhoto prístupu by nás ďaleko nedostalo.

Tak si poďme tento argument delenia sa o majetok podložiť tým, že zohladníme vlastný záujem.

Je vo vlastnom záujme každej spoločnosti dávať  svojim zamestnancom väčšiu mzdu.

Ak firmy začnú platiť svojim zamestnancom viac, zvýši sa tým loajalita voči zamestnávateľovi, zredukuje sa fluktuácia pracovnej sily a zo zamestnancov sa stanú ešte lepší zamestnanci. V dlhšom časovom horizonte by mal tento krok zredukovať náklady na príjmanie nových zamestnancov a ich zaškolovanie. Zvyšovaním spokojnosti zákaznikov sa takisto zvýšia tržby. Tým, že zamestnanci dostanú väčšie mzdy spoločnosti takisto dajú viac peňazí americkým spotrebiteľom, ktorí tieto obratom minú za tovary a služby produkované práve americkými firmami. Takže spoločnosti napomožu zrýchlovaniu rastu ekonomiky ako celku. A ako bude ekonomika rásť, tak budu rásť aj podniky a firmy. Obratom to napomože vytváraniu hodnoty v prospech akcionára z dlhodobého hľadiska.

V skratke to znamená, aby sme obnovili fungovanie našej ekonomiky a spoločnosti tým správnym smerom, potrebujeme, aby sa americké spoločnosti prestali upriamovať na maximalizáciu ziskov a začali sústreďovať na zvyšovanie hodnoty.

Preložil: Ivan Schwandtner

Zdroj: YahooFinance

Facebook komentár