Mena Euro: Rocková hviezda roka 2013? Od: “Axel Merk”

Po zverejnení článku “Draghi Genius” v auguste minulého roku, sa k nám dostali ľútosť a výsmech. Už viac nie je tabu byť optimistickým voči Euru, ale v našich vyhliadkach 2013 sme pokročili ďalej, predvídajúc, že Euro bude „rocková hviezda“. Napriek nedávnemu rozbehu, zatiaľ sme nemuseli spozorovať nič. Ponúkam vám vysvetlenie.

Na začiatok, v roku 2010 sme boli pozitívni voči Euru, keď mena klesala k 1.18, argumentujúc, že problémy v Eurozóne boli dosť vážne, ale primárne by mali byť viditeľné na spreadoch dlhopisového trhu. Euro bolo predávané ako náhrada, keďže bolo ľahšie predajné ako iné európske dlhopisy. Určite, Euro sa prebralo k výške 1.40 zatiaľ čo spready klesali.

Na jeseň 2011 sme potom prudko klesli, procesy na riešenie krízy boli stále viac nefunkčné. Pokiaľ neviete, akým smerom sa uberá manažment podniku, investori nekupujú akcie firmy, ktorej riziko nevedia ohodnotiť. Podobne, zlý proces je lepší ako žiadny, keď sa jedná o riešenie krízy v Eurozóne. Na jar 2012, prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Draghi požiadal expertov k definovaniu rolí, lehôt, udržaniu ľudí zodpovednými; v dobrej politickej vôli; nič sa nestalo. Potom Draghi prezentoval jeho príhovor typu „urobíme čokoľvek je nutné, a verte mi, bude to stačiť“. Čo nás však udržalo byť pozitívnymi voči Euru, bolo Draghiho vyhlásenie, že ECB odkúpi periférne Európske dlhopisy ak tieto krajiny a) požiadajú o pomoc; a b) ostatné krajiny s tým budú súhlasiť. Tento krok bol dômyselný pre viacero dôvodov, napríklad:

• Poskytol proces napredovania. Niektorým sa môžu, alebo nemusia, páčiť detaily procesu, ale to je nevyhnutnosť procesu. Pre všetkých neprajníkov, uvedomte si, že ani procesy v USA, Veľkej Británii a Japonsku nie sú zvlášť dobré.
• Euro spravilo veľké kroky k tomu, aby sa stalo „ešte ďalšou menou“. To je veľmi dobrý znak pre menu, ktorá bola braná ako nákazlivá choroba.
• Proces vyžaduje, aby sa slabé krajiny vzdali svojej suverenity v rozpočtovaní. To bolo de facto očakávané už od predošlých podporných opatrení, ale riadený proces nahrádza chaotickú akciu. Krízy budú vznikať vždy, ale je menej stresujúce, keď existujú dobre definované procesy.
• Fakt, že ostatné krajiny Eurozóny musia súhlasiť s pomocou slabším, hádže loptu do kurtu politikom. ECB nie je politickým subjektom a preto sa uzatvára tento kruh. Mnohí s nami nesúhlasia, že ECB je schopná zotrvať mimo politiky, ale v našom hodnotení, ECB je lepšie stavaná odolať politickému tlaku finančného deficitu ako Federal Reserve, Bank of England alebo Bank of Japan.
• Neignorujeme, že Draghi odstránil značné „koncové riziko“, vďaka čomu je oveľa menej pravdepodobné, že uvidíme bankroty zapríčinené likviditou. Opatrne sa snažím vyjadriť, že verím v podstatu mnohých politík Eurozóny, ktorou je v skutočnosti mať trhy dosť silné na to, aby zniesli suverénne reštrukturalizácie. Nevylučujem bankroty v Eurozóne, ale keď príde čas, pád trhu môže byť dosť limitovaný.
• V stručnosti, ECB prisľúbila, že bude jednať viac ako ostatné centrálne banky ak by krajiny Eurozóny jednali viac ako Spojené štáty európske.

To neznamená, že všetko v Eurozóne je dobré. Nedostatok ďalšieho progresu je predovšetkým kvôli poľaveniu, keď stíchol tlak dlhopisových trhov. Škandál španielskeho premiéra Rajoya, ktorý bral úplatky, je symptóm toho, ako krehké sú periférne krajiny Eurozóny. Málo sĺz by malo pretiecť, ak by Rajoy kvôli tomu prišiel o post, keďže veríme, že premárnil príležitosť uskutočniť skutočnú reformu s jeho absolútnou väčšinou. Podobne, nasledujúca talianska vláda bude pravdepodobne slabá keď populistický politici budú na vzostupe. Ako výsledok, tón na začiatku týždňa je pochmúrnejší po predošlej eufórií. Nazývame to zbieranie zisku. Je jasné, že rast Eura nebude priamočiary.

Čo môže Euro potiahnuť vyššie?

• Pre tých, čo nepostrehli, Euro skončilo v roku 2012 takmer 2% oproti doláru. Takto dobre fungoval dolár v roku keď potlačil Euro na okraj. Uvidíme, čo môže Euro spraviť v roku, keď sa veci skutočne zlepšujú.
• Pokračujúca normalizácia. Centrálne banky v minulom roku zredukovali ich európske holdingy (nie však Švajčiarska národná banka v ich úsilí zastaviť rast švajčiarskeho franku). Zatiaľ sú centrálne banky zúfalé v diverzifikácii ich rezerv. Veríme, že toky do Eura budú rásť.
• Prítoky do súkromného sektora. Málokto si je vedomý, že pri odčerpávaní z periférnych trhov, smerovanie tokov bolo viac do silných krajín Eurozóny ako mimo Eurozónu. Avšak, teraz je rizikový kapitál vlievaný do vysoko výnosného Európskeho dlhu. Investori sú odhodlaný vstúpiť tam, kde sú banky neschopné financovať svojich klientov. Tu je dopyt po investovaní v Eurozóne.
• FED pokračuje s obrovskou expanziou súvahy, nazývame to tlačenie peňazí, v čistom približne 1 trilión USD ročne.
• Centrálna Banka Japonska, podobne, je oddaná tlačeniu peňazí. V tejto fáze sú programy nastavené na hrubej báze, dávajúc im menej sexappealu než sa zdá na prvý pohľad. Ale neobávajte sa, guvernér Japonskej centrálnej banky v apríli odchádza do dôchodku, dvaja viceguvernéri v marci. Odporcovia v nedávnom vyhlásení o uvoľnení vyzvali guvernérov k ďalšiemu uvoľňovaniu. Viac informácií nájdete v našej novembrovej analýze “Je Jen odsúdený k záhube?“
• Mark Carney, súčasná hlava Centrálnej Banky Kanady sa stane hlavou Centrálnej Banky Anglicka . Carney je v najnezvyčajnejšej situácii, pretože môže ponížiť dve meny naraz práve teraz. Vyzerá, že v Centrálnej Banke Anglicka bude oveľa agresívnejší, hovorí o upriamení sa na nominálny HDP a o množstve nevyužitej palebnej sily v centrálnej banke. To môže pre britskú libru pôsobiť dosť negatívne (ale tiež pozitívne pre kanadský dolár keď príde jeho nástupca do Bank of Canada).
• Možno najdôležitejšie, ECB sa upriamuje na likviditu. Súvaha ECB je ťahaná dopytom, poskytuje likviditu tým, ktorí sú zabezpečení. Keď začali banky splácať 1 bilión USD v 3 ročných pôžičkách skôr, súvahové krátenie – hovorovo opak tlačenia peňazí – rastie. Vravím rastie, pretože súvaha ECB sa už krátila. Správne, ECB kráti keď všetky ostatné veľké centrálne banky pokračujú v povoľovaní.

Aké sú riziká?

• násilné tvorenie zisku / zotavovanie sa môže objaviť. Očakávame, že volatilita na všetkých trhoch bude rásť.
• ECB môže znížiť úrokové sadzby. Veríme, že dôvod prečo ECB neznížila sadzby je ten, že väčšina severnej Európy má de facto negatívne sadzby. „Zužovanie spreadov“ v príjmových trhoch Eurozóny spôsobilo značný nárast tlaku na zisky v silnejších krajinách. Za pár týždňov, prípadne mesiacov, môže mať pre ECB zmysel znižovať sadzby. Avšak v tejto fáze, zužovanie spreadov je substančným stimulom pre celú Eurozónu, neočakávame, že by sa ECB v znižovaní sadzieb ponáhľala. A keď to ECB spraví, môže to byť brané ako nie negatívny Euro stimul, keďže by podporoval rast (ak odborníci neprestanú lamentovať, že ECB je „za krivkou“)
• Riziko intervencií. V dobe menových vojen, čo ak by ECB zasahovala k oslabeniu Eura? Najskôr, nazval by som intervenciu k Euru viac ako príležitosť než riziko, pretože by to pomohlo predaju meny. Možno dôležitejšie, v našej skúsenosti, intervencie voči Euru sú očakávané po dlhom raste. Keď je rast príliš náhly, výkonné orgány firiem sú v očakávaní prekvapení. Ľudia sa škrabú na hlave, sú zaistení, sú hrdí že sa objavila kríza, s výnimkou politikov odchádzajúcich do dôchodku, volanie po intervencii môže byť viac odpútavanie pozornosti ako podstata. Draghi mohol využiť príležitosť trošku znehodnotiť Euro. Ale to môže byť viac štekanie než uhryznutie, keďže ostatné centrálne banky sú radšej, keď ich meny sú slabé, hoci menej entuziastické spojiť sa ku koordinovanej intervencii.

Čo s politickým rizikom, napríklad keby nemecké, španielske, alebo talianske voľby nabrali „zlý smer“? Musíme ohodnotiť informácie keď sú k dispozícii, ale predchádzajúci zoznam vysvetľuje prečo veríme, že Euro má namierené k rastu. Namierené, pretože čo je dobré pre Euro, nie je nevyhnutne dobré pre exporty z Eurozóny. Ako vysoko môže Euro ísť? To závisí na tom, ako nízko môžu padnúť dolár, libra a jen. Dlho sme argumentovali, že nikdy nebola skutočná kríza Eurozóny, bola a pokračuje globálna kríza. Najskôr sa pozornosť upriamila na Eurozónu, veríme, že Japonsko môže byť ďalšie, potom Veľká Británia, potom USA. Pamätajte si však, že USA majú deficit bežného účtu, a tak môže byť dolár oveľa viac náchylný k znepokojeniu dlhopisového trhu, než kedy bola Eurozóna (bežný účet Eurozóny je viacmenej v rovnováhe).

Preložil: Juraj Kuchár

Zdroj: MerkFunds