Debata o nerovnosti sa predovšetkým zameriava na dane, spravodlivosť a vlády.

Ale dve nové akademické štúdie vrhli svetlo na jeden z najväčších faktorov v nerovnosti bohatstva – vyššiu návratnosť investícií od bohatých občanov. Rastúce bohatstvo bohatých a relatívna stagnácia strednej triedy z veľkej časti prispievajú k rozdielnym príjmom, ale investície zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu.

A nie je to len o tom, že bohatí majú viac investícií. Držia taktiež výnosnejšie investície.

V článku o bohatstve domácností za posledných desať rokov, ekonóm Edward Wolff na New York University zistili, že nerovnosť bohatstva v rokoch 2007-2010 prudko vzrástla a od tej doby zostala takmer bez zmeny.

Jedným z dôvodov je, že najbohatšie 1 percento vkladá tri štvrtiny svojich úspor do investičného majetku. Naproti tomu, stredná trieda má 63 percent svojich aktív zviazaný s ich nehnuteľnosťami a zhruba tretina z nich ich získala za veľké hypotekárne dlhy.

Wolff našiel “prekvapujúce rozdiely vo výnosoch podľa triedy bohatstva.” Horné 1 percento v rokoch 2010 a 2013 zarobilo priemerný ročný výnos vo výške 5,91 percenta, čo je oveľa viac, než 3,27 percenta zarobených v polovici troch kvartilov (tri hodnoty znaku, ktoré rozdeľujú usporiadaný rad hodnôt znaku do štyroch rovnakých častí). Bolo to predovšetkým z dôvodu väčšej expozície na akciovom trhu.

Wolff ďalej poznamenal: “Rozdiely odrážajú väčší podiel vysoko výnosných investičných aktív, ako akcie v portfóliách bohatých občanov a väčší podiel bývania v portfóliu strednej triedy zarába jednoznačne menej.”

V rozhovore, Wolff taktiež povedal, že investície do súkromných firiem a komerčných nehnuteľností zvýšili výnosy aj vrchného 1%. Povedal, že zatiaľ čo stredná trieda v rokoch 2010 až 2013 z veľkej časti vykonávala zbavovanie a predaj investícií (čiastočne pre splácanie dlhov), horné 1 percento vykonávalo navyšovanie, alebo zachovanie svojich investícií.

Ďalej poznamenal: “Stredná trieda vo väčšom prípade neinvestovali do finančných aktív, ktoré by dosahovali lepšiu návratnosť investícií.”

Ale akciové trhy neboli jediným palivom pre vyššie výnosy bohatých. Ekonómovia Emmanuel Saez a Gabriel Zucman sa pozreli na nerovnosti bohatstva od roku 1913 a zistili, že koncentrácia bohatstva bola v minulom storočí zrealizovaná “vo vývoji tvaru písmena U”.

Kým podľa nich akcie nehrali príliš veľkú rolu, dlhopisy mohli byť skutočným tajomstvo k lepším investičným ziskom bohatých. “Bohaté rodiny by mali byť schopné zarobiť až 6 percentný výnos z ich portfólia dlhopisov (napr. tým, že vykonali investície do zahraničných trhov, alebo do vysoko výnosných konvertibilných dlhopisov), zatiaľ čo zvyšok populácie môže zarobiť len 3 percentá a samozrejme tento rozdiel sa môže v priebehu času zvyšovať.”

V polovici 80.rokoch, top 0,01 percent vlastnila 1 percento dlhopisov, ktoré boli vo vlastníctve amerických domácností – do roku 2012 sa tento podiel rozrástol na 5,4 percenta.

Tieto dve správy nezmieňujú ďalší veľký dôvod pre lepšiu návratnosť bohatých – spoločnosti privátneho kapitálu a hedžové fondy. Aj keď niesú tak prístupné pre každodenných investorov, mnoho fondov privátneho kapitálu a investičné fondy v posledných rokoch prekonali výnosy všeobecného akciového trhu a tým pádom viedli aj k zvýšeniu výnosov pre bohatých.

Nedávny prieskum zo spoločnosti Spectrom Group zistil, že takmer polovica opýtaných investorov s 25 miliónmi amerických dolárov alebo viac vo forme investovateľného majetku v tomto roku očakávajú výnosy od 9 a viac percent. Viac než štvrtina očakáva výnosy vo výške najmenej 11 percent.

Títo investori v priemere 29 percent svojich investovateľných aktív vkladá do alternatívnych investícií, ako sú hedžové fondy alebo súkromno-právne kapitálové fondy.

Samozrejme, bohatí si môžu dovoliť stratiť viac – takže môžu čeliť väčším riziká a zarobiť tak viac, keď sa trhom darí. Poučenie je jasné: medzera v bohatstvo je hlavne spôsobená z veľkej časti zo strany nedostatkov v oblasti investícií.

Zdroj: Yahoo, MSNMoney

Facebook komentár