Nerovnosť bohatstva nie je problémom, je to symptóm

Komentár na článok, ktorý komentuje knihu. Nemyslím si, že poskytuje takú hĺbku, akú to potrebuje a zasluhuje, na tému ktorou sa zaoberajú. Nebyť tak kritický, ale viac sa pozerať  ďalej, pokračovať v rytí a nájdeme toho viac.

A odkedy je téma v nadpise možno najdefinovanejšia nášho času, javí sa, že mi stojí za to aby som sa pokúsil ju vysvetliť.

Článok v otázke sa volá: Prečo národy (a organizácie) padajú:Sebeslúžiace elity od Charlesa Hugh Smitha a kniha, na  ktorú odkazuje je PREČO NÁRODY PADAJÚ: Pôvod sily, prosperity a chudoby od Darona Acemoglu a Jamesa Robinsona.

Charles začína:

Kniha prehľadne zhŕňa, prečo národy padajú v niekoľkých vetách:

Národ je preto chudobný, pretože bol ovládaný uzkou elitou, ktorá organizovala spoločnosť pre svoj vlastný benefit na náklady obrovského množstva ľudí. Politická moc bola úzko koncentrovaná a bola používaná na vytvorenie veľkého bohatstva pre tých, ktorí ju držia.

Súvisiace: Najbohatšie 1% vlastní 50 percent bohatstva sveta: Credit Suisse

Záložka knihy od Amazonu uvádza, že autori „ presvedčivo ukazujú, že človekom vytvorené politické a ekonomické inštitúcie, ktoré sú základom hospodárskeho úspechu (alebo jeho nedostatkom)“, a pokračuje s príkladmi ako antický Rím, Severná Kórea, Zimbabwe, Kongo, aby poukázal na to, že niektoré krajiny bohatnú a iné nie, z dôvodu rozdielu v líderskej štruktúre. To samo o sebe sa javí skutočne pravda, ale to nevyhnutne nie je celý príbeh.

V prípade Konga, napríklad, možno najbohatšieho miesta na zemi pokiaľ ide o zdroje Nie je to iba zničujúcou históriou – keď muselo zniesť neuveriteľne krutých belgických kolonizátorov – je tam do dnešného dňa veľa západného zapojenia zameraného na udržanie nestability regiónu a nakŕmenie rozdielnych kmeňov a ľudí zo zbraňami, aby dovolili západu zachovať drancovanie. Nie je to iba o vnútroštátnom dianí, ale aj o medzinárodnom.

To je jeden z dvoch nedostatkov v materiáli, v rozsahu a šírke, prečo národy a organizácie zrádzajú svojich ľudí, ale slúžia svojim pánom. V dnešnej dobe, národné hranice, či ide o fyzické alebo len právno- politické, nie sú už najlepšími mierami, ktorými sa merajú a odhadujú udalosti.
Druhý nedostatok, podľa môjho názoru, je to, že nerovnosť, téma tak populárna, že aj samotná Janet Yellenová ju riešila tento týždeň, čo môže byť vnímané len ako jej najhoršií možný dojem Márie Antoinetty, a vyjadrila svoje “obavy” o nerovnosti bohatstva v Amerike. Osoba verejne zodpovedná za túto nerovnosť si myslí, že je to “jednoducho hrozné.” Choď upiecť koláč,starká. 

Nerovnosť bohatstva je len symptóm toho, čo sa deje. Charles Hugh Smith má niekoľko grafov zobrazujúcich ako sa stala nerovnosť bohatstva v USA zlou. Všetci o tom už vieme. Je to naozaj zlé. Ale odkiaľ sa to vzalo? Charles sa toho dotýka, ale ešte zasiahne faul.

Tvrdím, že toto dynamický zlyhanie – koncentrovaná moc a bohatstvo sebeslúžiacich elít – je v škále-nemenné, čo znamená, že je rovnako tak pravda obcí, malých miest, veľkých miest, štátov, národov a ríš podobná: všetko zlyhá, keď uháňajú v prospech úzkej elity. Tam je horká irónia v ľahkosti, s akou americkí experti rozpoznávajúu túto dynamiku v rozvojových svetových kleptokraciách, zatiaľ čo ignorujú rovnakú dynamiku v Amerike.

Jeden by si predstavil, že by bolo jednoduchšie vidieť elity ako nevyhnutnú príčinu zlyhania v niektorej domovskej krajine, ale učenci sú členmi klérusu hornej kasty, dobre platených funkcionárov, aparátnikov, lokajov, dievčat pre všetko, podliezačov, pätolizačov a obhajcovia samotných elít, ktoré vedú Ameriku po ceste systémového zlyhania ako ontologického dôsledku ich sebeslúžiacej konsolidácii bohatstva a moci.

Súvisiace: Obrázok pyramídy, ktorá ukazuje, prerozdelenie celosvetového bohatstva

Vec sa má takto: najmä po druhej svetovej vojne, aj keď pred tým už tiež, západný svet sa prebudil pre potrebu medzinárodnej spolupráce. Boli vytvorené desiatky organizácií, aby konštruovali tú spoluprácu. Ale potom v ďalšej fontáne neplánovaných dôsledkov, človek je lepší v niečom ako len v niečom inom, sme nechali tieto organizácie stratiť  ten svet, bez toho by sme sa  pýtali, čo sa stalo tomu, prečo boli vytvorené, alebo či pôvodné dôvody pre ich založenie stále existujú, a či by snáď mali byť zrušené, alebo uviazané na napätom vodítku.

To sú otázky, ktoré by mal byť položené o nejakej veľkej organizácii. Či už ide o nadnárodné korporácie, globálne banky, Google alebo dokonca Spojené štáty americké. Nemôžeme len predpokladať, že tieto sily, ktoré získavajú  viac moci ako plynie čas zdieľajú a slúžia účelom ľudí. Čo keď postupne slúžia iba vlastnému účelu, a to v rozpore s  ľudským? Nemali by sme sa dostať z vodítka?

Ukázalo sa, že to nikdy nerobíme. Ak by niekto dnes navrhnol  rozpad USA, pretože jeho súčasný stav je v rozpore s tým, čo Otcovia zakladatelia mali v mysli (a existuje veľa argumentov, že takéto rozpory jasne existujú), on alebo ona by ani nebol(a) poslaný(á) do blázninca, pretože nikto by ho alebo ju nebral dosť vážne, aby to spravil.

Ale nerovnosť bohatstva v Amerike stále rýchlo stúpa a to neslúži ľuďom. Tak prečo sa to stalo a prečo sme to  nechali tak? Pretože nerovnosť, na ktorej najviac záleží nie je bohatstvo, ale moc. A boli sme vytvorení, aby sme verili, že stále máme takú moc, ale nemáme. Hlasovanie vo voľbách má dnes rovnakú funkciu ako spievanie pri vianočnom stromčeku: každý cíti silné citové puto, ale je to všetko len jedna veľká reklama v televízií.
Aj keď sú rodiny naozaj rady, že sa stretnú a vymenia si darčeky a príbehy, to všetko po vzore stavebných prvkov podávaných nám obchodnými reťazcami. To už nikdy viac nie je náš príbeh, a Ježiš sa rozhodne nenarodil v jasliach: Narodil sa v MacMansion a prvú vec, ktorú ako dieťa videl, boli falošné prsia svojej matky, televízor vo veľkosti steny a iPhone.

V rovnakom duchu sme stratili príbehy ako horko bojovali a trpeli naši prarodičia cez dve svetové vojny a brutálne invázie vo Vietname a Iraku, príbehy o tom, ako sa môžeme najlepšie udržať v bezpečí a mimo – medzinárodných – ťažkosti. Nie je to len vojenský problém, ale ekonomická a politická ťažkosť. Tieto veci už nie sú naše rozhodnutia. Založili smena to nadnárodné, skutočne globálne inštitúcie. A potom sme ich nechali vykĺznuť z nášho dohľadu.

USA je tak trochu outsiderom, jednoducho preto, že je staršia. Ale MMF, Svetová banka, OSN, NATO a EÚ sa úplne zmestia do obrázka organizácií, ktoré – šťastne – vyrástli mimo nášho výhľadu, a ktoré vykazujú presne rovnaké vlastnosti obrátenej pyramídy, ktorú vidíme na nerovnosti bohatstva, len pre tieto organizácie to nie je bohatstvo, čo nadnáša a sústreďujú sa čoraz viac od základov až k vrcholu na moc.

Bohatstvo prichádza po tom. A nikto by si nemal pliesť to poradie. Pretože sila si kupuje bohatstvo nekonečne rýchlejší než si bohatstvo kupuje moc.

Všetky tieto nadnárodné inštitúcie boli založené s dobrými úmyslami-aspoň niektorých z ich zakladateľov. Ale potom sme zabudli, ignorovali sme ich skontrolovanie a oni akumulovali čoraz viac sily, keď sme sa nepozerali. (Pozerali sme televízor, spomínate?)

(A to, čo vidíme dnes, je, že akákoľvek snaha, vôbec nejaká, položiť MMF, Svetovú banku, OSN, NATO a EÚ by sa stretla s rovnakým výsmechom akoby sa stretla snaha o rozbitie USA. Vybudovali sme v učení naozajstného čarodejníka alebo Frankensteinskej módy, entity, ktoré nemôžeme kontrolovať. A oni prebrali moc nad našimi životmi. Slúžia záujmom elít, nie ľudí. Tak prečo ich necháme aj naďalej existovať?

Súvisiace: Grafy bohatstva sveta: Niekoľko ľudí ovláda takmer všetok majetok

Aká moc nám zostala, keď príde na záchranu bánk, napádanie krajín, uisťovanie sa, že naši mladí ľudia budú mať prácu, keď opustia školu? Nemáme žiadnu. Stratili sme rozhodovaciu právomoc popri ceste, a nedostaneme ju späť, kým by sme neprestali sledovať dráhu (alebo plazmu) a bojovať za ňu. Kým ju budeme sledovať, moc sa bude naďalej plaviť na vrchol, ako toľko výkalov; Je to zákon – ľudskej- prirodzenosti.

To, že ľudia, ktorých sme dobrovoľne vybavili takouto kontrolou nad našimi životmi,  by tiež použili túto kontrolu na obohatenie sa,  je tak zrejmé, že to sotva vyžaduje zmienku. Ale to neznamená, že sa jedná o nerovnosť bohatstva, to nie je hlavný problém, v skutočnosti to nie je nič viac ako dodatočná myšlienka. Je to o moci, ktorú máme nad našimi životmi. Alebo skôr, o moci, ktorú nemáme.

Preložil: Nicolas Mauer

Zdroj: TheAutomaticEarth