- V súčasnosti sa v médiách vo veľkom diskutuje o technológiách, o našej závislosti na nich a o psychologických efektoch týchto závislostí.
- Psychológ Christopher Ferguson však tvrdí, že tieto diskusie nie sú podložené dostatočným výskumom, sú iba výsledkom morálneho strachu.
- Ferguson pracoval s tínedžermi a ich rodinami a vytváral tak vlastný výskum, počas ktorého dal dokopy 6 mýtov o používaní technológií.
Ako veľmi by sa vlastne ľudia mali zaujímať o čas strávený pred obrazovkami? Vytvorenie určitej rovnováhy medzi používaním technológií a ostatnými časťami života znie rozumne, ale existuje priveľa rôznych odporúčaní na to, ako túto rovnováhu vytvoriť. Väčšina odporúčaní – vrátane tej od WHO (Medzinárodná zdravotnícka organizácia), ktorá vyhlásila “závislosť na hrách” za “poruchu správania spôsobenú závislosťou” – hovorí o tom, ako poraziť závislosť na technológiách. Ale pre mňa tieto odporúčania predstavujú iba morálnu paniku, ktorá absolútne nie je podložená relevantnými dátami.
Napríklad v apríli roku 2018 sa program “America inside out” pod vedením Katie Couric zameral na efekt technológií na ľudský mozog. Hosťom programu bol spolu-autor teórie o závislosti od technológií poškodzujúcej firmy. Tento človek porovnal závislosť od technológií ku závislosti od kokaínu či iných drog. V programe tiež poukázali na súvislosť medzi technológiami a Alzheimerovou chorobou čiže stratou pamäte. Iní, napríklad psychológ Jean Twenge, spojil telefóny so samovraždami medzi tínedžermi.
Súvisiace: Vaše telo vysiela dáta, ktoré môžu byť použité na čítanie emócií, sledovanie zdravia atď
Som psychológ, ktorý pracoval s tínedžermi a ich rodinami a robil som vlastný výskum o používaní technológií, videách, hrách a závislosti. Verím, že väčšina týchto vyjadrení o technológiách, ktoré vzbudzujú strach, sú len výmysel. Existuje niekoľko nepodložených mýtov v tejto oblasti, ktoré si zaslúžia byť odhalené reálnym výskumom.
Technológie nie sú drogy
Niektorí ľudia tvrdia, že používanie technológií aktivuje tú istú časť mozgu ako kokaín, heroín či metamfetamín. Toto tvrdenie je nepresné, ale pravdivé, pretože mozog reaguje na príjemné skúsenosti bez ohľadu na to, či sú zdravé alebo nie.
Všetko zábavné vytvára viac dopamínu, čo má za následok istú reakciu mozgu – či už je to plávanie, čítanie dobrej knihy, dobrá konverzácia, jedlo či sex. Použitie technológií spôsobuje uvoľnenie dopamínu v podobnom množstve ako ostatné zábavné aktivity: zhruba o 50 až 100% viac ako normálny stav.
Naopak kokaín zvyšuje množstvo dopamínu o 350% a metamfetamín až o neuveriteľných 1200%. Nedávna štúdia tiež ukázala obrovský rozdiel v spôsobe ako dopamín pracuje u ľudí, u ktorých používanie počítača spôsobuje problémy v každodennom živote v porovnaní s obyčajným užívateľom. Verím však, že ľudia, ktorí sa použitie počítačov snažia prirovnať k užívaniu drog, sa akoby snažili prirovnať kvapkajúci kohútik k vodopádu.
Porovnávanie závislosti na technológiách a drogovo závislých je často založené na štúdiách o predstavách v mozgu, ktoré sa často prejavujú ako nespoľahlivé na dokumentáciu toho, čo sa autor snaží dokázať. Nedávne štúdie tiež vyvrátili tvrdenia, že násilné počítačové hry znecitlivejú mladých ľudí, tým pádom prejavujú menej empatie voči trpiacim.
Závislosť na technológiách nie je bežná
V júni roku 2018 pridala WHO „závislosť od videohier“ do svojho Medzinárodného zoznamu chorôb.
Toto rozhodnutie je veľmi kontroverzné. Som medzi 28 odborníkmi, ktorí protestovali proti tomuto rozhodnutiu prijatému WHO, keďže toto rozhodnutie nemalo vedecký podklad. Doteraz sa zdá, že WHO neberie do úvahy výskumy, ktoré hovoria, že „závislosť od hier“ je len symptómom iných ochorení, ktoré majú psychický základ ako napríklad depresia.
Úsek mediálnej psychológie a technológii pri Americkej psychologickej asociácii, ktorého som členom, tento rok vydalo stanovisko, ktoré kritizuje rozhodnutie WHO. UNICEF, sesterská organizácia WHO, je tiež proti použitiu slova „závislosť“ pri opisovaní mladých ľudí, ktorí používajú technológie.
Podľa môjho zistenia, dnešné informácie nepodporujú závislosť od technológií ako samostatnú diagnózu. Príkladom je aj štúdia Oxfordskej univerzity, ktorá ukázala, že ľudia, ktorých klasifikujeme ako závislých od technológií, netrpia viac psychickými či zdravotnými problémami ako ostatní. Ďalší výskum ukázal, že všetky problémy s nadmerným používaním technológií sú miernejšie ako tie spojené s mentálnymi chorobami a miznú zväčša samotné, bez potreby akejkoľvek liečby.
Závislosť od technológií nie je mentálna porucha
Závislosť od technológií nie je spôsobená samotnými technológiami.
Väčšina diskusií o závislosti od technológií hovorí o tom, že technológie samotné sú magické, porušujú mozog človeka. Ale môj výskum hovorí, že závislosti od technológií sú len symptómami iných, väčších porúch, ako napríklad depresie, úzkosť a problémy so sústredením. Ľudia si predsa nemyslia, že ľudia trpiaci depresiou, ktorí ležia celý deň v posteli majú „závislosť od postele“.
Toto je hlavná otázka pri rozhodovaní, kto potrebuje pomoc formou nejakej liečby a za akých okolností. Snaha liečiť „závislosť od technológií“ spôsobí len to, že budeme liečiť príznaky ochorenia, a ochorenie samotné ostane.
Technológie samotné nespôsobujú závislosť
Ľudia robia celú škálu činností, ktoré niekedy preháňajú. Tieto činnosti zahŕňajú napríklad použitie technológií, ale tiež cvičenie, jedenie, sex, prácu, náboženstvo a nakupovanie. Existujú dokonca výskumy o závislosti na tancovaní. Ale len máloktoré z nich majú status ochorenia. Je len veľmi málo poznatkov o tom, že technológie spôsobujú závislosť viac ako iné činnosti, ktoré prinášajú ľuďom radosť.
Používanie technológií vedie k samovražde
Niektorí vedci poukázali na nedávny nárast v počte samovrážd medzi mladými dievčatami ako výsledok používania technológií. Ale za posledných 17 rokov, medzi rokmi 1999 a 2016, počet samovrážd narástol vo všetkých vekových kategóriách, hlavne u dospelých v strednom veku. Tento nárast začal zjavne niekedy v roku 2008, v období finančnej krízy, a odvtedy sa na tento problém poukazuje v väčšine prípadov. Toto zistenie a fakt, že množstvo samovrážd je oveľa vyšší v strednom veku ako v mladosti, podkopáva tvrdenie, že obrazovky sú príčinou samovrážd u tínedžerov. Vyzerá to tak, že ide o rozsiahlejší problém v spoločnosti.
Súvisiace: Stratégie mobilných aplikácií, ktorými si získavajú Vašu pozornosť
Panika ohľadom technológií len odvádza pozornosť ľudí a lekárskej komunity od zisťovania a riešenia pravého problému.
Nedávna štúdia tvrdila, že našla súvislosť medzi používaním technológií a depresiami či samovraždou. Ale ďalší vedec, ktorí mal prístup k tým istým dátam vyhlásil, že vplyv týchto faktorov nie je väčší ako vplyv jedenia zemiakov na počet samovrážd. Problém je v tom, že vedci robia unáhlené a strašidelné závery na základe malého množstva dát, ktoré sú len štatistickým výkyvom, nie reálnou súvislosťou.
Na druhej strane, existujú reálne problémy spojené s technológiami, ako napríklad ochrana súkromia. A ľudia by naozaj mali nájsť rovnováhu medzi používaním technológií a inými časťami života. Tiež je dobré mať oči otvorené a nájsť ľudí, ktorí to s technológiami naozaj preháňajú. Pretože predsa je isté maličké riziko závislosti na technológiách, ale výskumy potvrdzujú, že nejde o žiadnu krízu a nedá sa to porovnať s inými závislosťami.
Preložila: Andrea Andresz
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: The Conversation
Facebook komentár