Mario Draghi sa blíži ku koncu svojho pôsobenia ako prezident Európskej centrálnej banky. Jeho nástupca bude čeliť veľkým problémom s niekoľkými náročnými riešeniami.
Taliansky centrálny bankár, ktorého osemročné funkčné obdobie končí v októbri, sa v podstate zaslúžil o záchranu eura počas krízy štátneho dlhu v Európe a k riadeniu následného oživenia hospodárstva regiónu.
Napriek tomu je jeho nástupca pripravený zdediť zložitý súbor okolností, pričom v boji proti malému rastu a inflácii získa aj nedostatok munície.
Draghi ako prezident ani jeden krát nezvyšoval úrokové sadzby. Banka vo štvrtok ešte posunula horizont potenciálneho zvyšovania sadzieb ešte ďalej – z najskoršieho termínu od konca roka 2019 do polovice budúceho roka.
To ponecháva malý priestor na manévrovanie, ak región zasiahne ďalšia kríza. Medzitým výhľad pre ekonomiku sa opätovne dostáva k horšej situácií.
Budúci prezident centrálnej banky nebude schopný riešiť tento problém tým, že bude podľa analytikov konať sám. Namiesto toho musia vlády zvýšiť rast tým, že budú vo väčšej miere investovať.
Analytik z banky Société Générale – Kit Juckes poznamenal: “Myšlienka, že ECB môže vyliečiť ekonomickú neistotu eurozóny, alebo dokonca nedostatok inflácie, s niekoľkými vylepšeniami v oblasti menovej politiky, sa javí ako veľmi nepravdepodobná.”
Dodal: “Eurozóna zúfalo potrebuje koordinované fiškálne uvoľňovanie.”
Obmedzené možnosti ECB
Kto bude ďalej viesť ECB, bude pravdepodobne závisieť aj od neprirodzených právomocí EÚ s budúcim predsedom Európskej komisie, ktorá je výkonnou zložkou Európskej únie.
Ak sa ako vedúci predstaviteľ Komisie zvolí francúzsky kandidát, Nemecko tak pravdepodobne bude s najväčšou pravdepodobnosťou pretlačí prezidenta Centrálnej Banky Nemecka (Bundesbank) – Jensa Weidmanna na post najvyššej úlohy ECB.
Proces, ktorý analytici porovnávajú s obchodovaním s koňmi, sa bude rozvíjať v najbližších týždňoch.
Ešte zložitejšie pre banku je to, čo príde z hľadiska politiky. Víťaz vstupuje do zložitého ekonomického prostredia s obmedzenými nástrojmi.
Úrokové sadzby sa už nachádzajú v negatívnom území a na rekordne nízkej úrovni. Ešte k tomu, Európa ukončila svoj program nákupu dlhopisov len v decembri.
Anatoli Annenkov, vedúci európsky ekonóm pre Société Générale, poznamenal: “Ten kto v novembri prevezme úlohu, čaká ho skľučujúca úloha.“
Neexistujú však žiadne okamžité problémy s ktorými by ECB bojovala. Obavy z globálneho hospodárskeho rastu sú však na vzostupe, najmä vzhľadom na zvyšujúce sa obchodné napätie. Tento týždeň Svetová banka znížila prognózu globálneho rastu na rok 2019 k hodnote 2,6% z januárových 2,9%.
Vedúca predstaviteľka Medzinárodného menového fondu – Christine Lagardeová v stredu uviedla, že obchodné spory medzi Spojenými štátmi, Čínou a Mexikom vedú “k seba-poškodzovaniu”, ktoré zabraňujú opätovnému rastu.
Budúci prezident ECB nebude mať veľký priestor na reakcie, ak sa podmienky ďalej zhoršia.
Ángel Talavera, ktorý je vedúcim ekonómom pre oblasť eurozóny v Oxford Economics, poznamenal: “Krátkodobo, nezáleží na tom, kto ten post obsadí,” … “Nebude schopný odchýliť sa od súčasnej politiky.”
Tvrdohlavý vývoj inflácie
Jedným z veľkých dôvodov je inflácia, ktorá je hlboko pod cieľom banky, ktorý je na hodnote takmer 2%. To zvyšuje tlak na ECB, aby sa aj naďalej snažila stimulovať hospodárstvo.
Annenkov: “To je miesto, kde aj po všetkých tých rokoch Draghi zlyhal,” … “V určitom bode to zasahuje aj dôveryhodnosť.”
Inflácia v eurozóne minulý mesiac klesla, čím sa dostala na nie príliš vhodnú úroveň. Celková inflácia v máji z predchádzajúceho mesiaca poklesla na 1,2% z 1,7%.
Annenkov ďalej poznamenal, že môže byť čas k tomu, aby nový prezident zvážil, ako banka sleduje infláciu a či nie je čas k tomu aby zvolila iný prístup.
Ale dostať sa z ortodoxných názorov nebude ľahké.
Adam Posen, ktorý je prezidentom Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku, minulý mesiac na podujatí ECB zažartoval, že na budúce stretnutia už nebude pozývaný, pretože si myslí, že cieľ 2% inflácie „prežil svoju užitočnosť“.
Kto príde po Draghim?
Diskusie okolo vedenia ECB sa vo veľkej miere sústreďovali k získaniu vplyvu tejto pozície pod Weidmannom. Je to jastrab, čo znamená, že uprednostňuje prísnejšiu menovú politiku s dôrazom na kontrolu inflácie.
Analytici však znižujú vplyv, ktoré by jeho menovanie malo na politiku.
Annenkov ďalej uviedol: “Väčšina z Rady guvernérov ECB sú stále relatívne holubičích názorov,” … “Prezident s postojom jastraba nemôže túto dynamiku zmeniť cez noc.”
Podľa Jákoba Funk Kirkegaarda, vedúceho pracovníka Petersonovho inštitútu, by sa nemalo zabúdať ani na to, že ak do tejto pozície bude dosadený jednotlivec zo strany Nemecka, ako hlava ECB, je treba zvážiť aj realizáciu obmedzenia menovej činnosti.
Ďalej uviedol: “Logicky, väčšiu úlohu bude musieť zohrávať fiškálna politika.”
Kirkegaard vysvetlil, že Nemecko má najlepšie postavenie v rámci Európskej únie, aby prijalo stimulačný plán alebo daňové škrty. Avšak Weidmann by bol aj vhodným pre lobovanie u nemeckých politikov aj vrámci tohto frontu.
Veľkou bariérou pre Weidmanna bude jeho rozdielnosť od Draghiho prístupu. Nesúhlasil s Drahiho postojom, keď povedal, že urobí “čokoľvek”, aby zachoval jednotnú menu – intervenciou v roku 2012, ktorá pomohla ukončiť krízu eura.
Annenkov ďalej poznamenal: “Určite by tak musel byť tlačený k tomu, či by bol ochotný zasiahnuť na trhoch vládnych dlhopisov a či by prišiel na pomoc kupujúcim poslednej inštancie, ak by si to okolnosti vyžadovali.
V konečnom dôsledku je však najlepšie ho porovnať s Draghim.
Annenkov nakoniec poznamenal: “Bude to ťažké nájsť niekoho kto by vhodne zastupoval Draghiho,” … “Myslím, že trhy to budú musieť akceptovať.”
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Bloomberg, WSJ
Facebook komentár