Minister financií Jack Lew sa v pravdepodobne v poslednom boji o navýšenie dlhového stropu videl ako ten, kto je zodpovedný za splnenie finančných záväzkov krajiny, ale na konci svojho funkčného obdobia v pozícii ministra financií žiada Kongres o zrušenie zákonného stropu pre pôžičky, ktorý niekoľkokrát počas posledných desaťročí priviedol USA na pokraj bankrotu.
V článku, ktorý bude zverejnený v Harvard Journal on Legislation, Lew argumentuje tým, že systém, ktorý bol pôvodne nastavený tak, aby uľahčil Ministerstvu financií požičiavanie, sa zmenil na “nefunkčný, zastaraný systém, nespĺňajúci potreby našej krajiny (USA).”
Viackrát od 90.rokov, keď členovia Kongresu skutočne hrozili meškaním splácania finančných záväzkov Ministerstva – spomenul kroky, ktoré viedli k zvýšeniu úrokových sadzieb, finančnej nestabilite, a v istom momente aj k zníženiu ratingu Ministerstva, Lew tvrdí, že “musíme zmeniť tento smer“. Ak by sa jednalo o externú hrozbou pre bezpečnosť našej krajiny, posilnili by sme armádu. Ak by šlo o dopredu predvídateľnú prírodnú katastrofu, vybudovali by sme silnejšiu infraštruktúru na zmiernenie tohto rizika.”
Súvisiace: Čína už nie je najväčším zahraničným držiteľom dlhu USA
Ako dôkaz Jack Lew cituje Úrad pre účtovníctvo a audítorstvo, ktorý zistil, že boj o dlhový strop v roku 2011 mal za následok zvýšenie nákladov na pôžičky Ministerstva financií až o $1 – 1,7 mld. dolárov. Poznamenal, že tieto náklady, “sú v konečnom dôsledku na pleciach daňových poplatníkov, pretože Ministerstvo bude platiť vyššie úrokové platby, čo sa určite nezaobíde bez zvyšovania daní.”
Hovorí, že opakované hrozby z omeškania splácania dlhu, sú, tiež “rizikom, ktoré môže vážne ohroziť zdravie nášho finančného systému.” Mnoho investorov po celom svete sa spolieha na americké vládne cenné papiere ako na výnosné aktíva bez rizika. Cenné papiere Ministerstva istia podielové fondy, dôchodkové sporenia, a aj aktíva bánk a poisťovní. Istota ich výkonnosti a hodnoty nielen udržuje náklady na pôžičky nízke, ale poskytuje aj záruku bezpečnosti a stability finančného systému ako takého.
V Kongrese sa boje proti navýšeniu dlhového stropu často označujú za boje proti vládnym výdavkom. Ale ako Lew vysvetľuje, keď sa musia požičať peniaze na platenie vládnych záväzkov, to, koľko peňazí sa vláda chystá minúť, už bolo dopredu odklepnuté Kongresom.
“Keď sa účty za vládne výdavky schválené Kongresom stanú splatnými, musia sa zaplatiť, to nie sú len také abstraktné účty; sú to platy našich vojakov, dôchodky vojnových veteránov a dôchodcov a platby nemocniciam za zdravotnú starostlivosť, nehovoriac o tom, že vládne úrady si musia aj niečím svietiť v tme, “píše Lew.
Lew dodáva: “Zvyšovanie dlhového stropu neoprávňuje vládu míňať peniaze; jednoducho to vláde umožňuje platiť účty, ktoré už vznikli.”
Súvisiace: Kto je aktuálne najväčším vlastníkom dlhu USA?
Sčítané a podčiarknuté, Lew tvrdí, že absolútna politizácia dlhového stropu je hrozbou pre bezpečnosť Spojených štátov: “To, čo bol kedysi deadline, ktorý riadil diskusiu o štátnom rozpočte, sa pre niektorých členov Kongresu premenil na nihilistický prostriedok na podporu veľmi reálneho rizika nesplnenia úzkej straníckej agendy. ”
Ani ak by použilo všetky metódy, ktoré má k dispozícii, neustály boj o dlhový strop vystavuje systém “zbytočnému riziku, ktoré Ministerstvo nedokáže zmierniť.”
Aj keď je nepravdepodobné, že členovia Kongresu sa nechajú presvedčiť, aby odložili túto extrémne silnú zbraň v politických súbojoch, Lew aspoň ponúka svojim nástupcom na Ministerstve argument, že pre dobro krajiny by to mali spraviť.
Preložil: Radovan Skokan
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: FiscalTimes
Facebook komentár