generacia_milenia_nevadi_minut_viac_penazi_ak_je_to_dobre_pre_planetu

V roku 2015 firma Nielsen dotazovala 30 000 spotrebiteľov v 60 krajinách sveta. Zaujímalo ich, čo vplýva na to, ako ľudia vnímajú spotrebiteľské značky a ako tieto pocity ovplyvňujú ich nákupné správanie.

No a ten ohromujúci záver zo správy? Všetci konzumenti sú ochotní zaplatiť viac za jednu vec: trvalú udržateľnosť.

Toto platí hlavne pre generáciu milénia. Zatial čo 66 percent celosvetových spotrebiteľov je ochotných platiť viac za trvalo udržateľný tovar, u generácie milenia je to celých 73 percent (Nielsen definuje generáciu mileniánov ako tých, čo sa narodili v rokoch 1977 až 1995).

Súvisiace: Graf: Obrovský rozdiel ako generácie míňajú svoje peniaze

Nielsen uvádza: “Napriek skutočnosti, že generácia milénia (mileniáni) dospieva za jedných z najťažších ekonomických podmienok za posledných 100 rokov, takmer traja zo štyroch respondentov sú aj naďalej ochotní priplatiť si za trvalo udržateľnú ponuku.”

Ja som jedenou z nich.

Môžem potvrdiť skutočnosť, že trvalá udržateľnosť nie je len niečo, čo “tak nejako” zvažujem – je jedným z hlavných dôvodov či si kúpim alebo nekúpim produkt spotrebiteľskej značky.

Moja prvá otázka pri prezeraní kozmetických výrobkov je, či sú testované na zvieratách, a nie aká pekná tá lícenka je. Pri pohľade na potraviny ako je káva, prvé, čo chcem vedieť je, či je to “fair trade”. Nechcem podporovať spoločnosti, ktoré sa nezaujímajú o to, ako je so zvieratami a/alebo ľuďmi zaobchádzané a chcem podporovať tie, ktoré to robia.

Inými slovami, som ochotná minúť viac (vlastne, oveľa viac) ak viem, že peniaze utrácam za niečo, čo je dobré pre planétu a pre ľudí, ktorí na nej žijú.

Toto je pomerne nová perspektíva pre spotrebiteľov. Kupujúcich by väčšinu histórie vrámci modernej ekonomiky, vyhľadávanie zdroja produktov ani len nenapadlo. Ale v stále prepojenejšom svete začína byť normálne sa kriticky zamýšľať nad tým, odkiaľ veci pochádzajú a či spoločnosť, ktorú podporujete, je zodpovená.

Rishabh Chokhani, ktorý je generálnym riaditeľom spoločnosti Naturevibe Botanicals, hovorí, že je to čiastočne preto, lebo “Dnešní spotrebitelia si nechcú kupovať produkty, oni si chcú kupovať životný štýl. Ľudia chcú cítiť, že čokoľvek si kúpia, je v súlade s ich osobnými hodnotami. Preto vidíme posun smerom k trvalo udržateľnému hospodárstvu, “z farmy na stôl” a organickým rastlinným zložkám.”

Osobné hodnoty

Nedávno som utratila 38 dolárov za tričko od značky, za ktorú by som ručila životom: Janne Robinson. Je to silná mladá feministická poetka, inšpiruje a ja jej produktom verím, lebo otvorene priznáva, ako na ne získala materiál. Nahlas hovorí o tom, že to stojí oveľa viac ako tričko spoločnosti typu H&M, hlavne preto, že ona používa trvalo udržateľné tovary a uplatňuje etické prístupy, pokiaľ ide o pracovníkov.

Nesnívam o svete plnom lacných ligotavých leskov na pery, ktoré boli testované na zvieratách; snívam o svete, kde tento druh kozmetických výrobkov je úplne nezákonný.

Nesnívam o svete, kde hamburger stojí 99 centov a je k dispozícii v každom pouličnom rýchlom občerstvení. Snívam o svete, kde všetky priemyselné chovy sú zničené. Áno, mäso bude drahšie a nebude tak široko dostupné, ale všetky farmárske zvieratá by mali naozajstný život a humánnu smrť (a nevypúšťalo by sa toľko metánu do atmosféry).

Nesnívam o svete, kde si môžem kúpiť tričko za 3,99 iba tak. Snívam o svete, kde oblečenie je celkovo drahšie, ale nikde už neexistujú žiadne manufaktúry a už nie je žiadne vypaľovanie pralesov.

Toto nie je ilúzia. V roku 2013 India úplne zakázala testovanie na zvieratách, potom dokonca zakázala dovoz kozmetických výrobkov, ktoré majú spojitosť s testovaním na zvieratch. V roku 1988 prijala Rada Európskej únie smernicu, ktorá stanovuje pravidlá na ochranu hospodárskych zvierat – smernica, aktualizovaná v roku 2009, viedla k oveľa etickejšiemu zaobchádzaniu so zvieratami.

Súvisiace: Mladí zarábajú menej ako predchádzajúce generácie

Dá sa to. Názory sa môžu meniť, zákony sa môžu zmeniť aj spoločnosti sa môžu zmeniť. Nie je to len morálne dobrý nápad, je lukratívny. V roku 2015, predajné značky, ktoré sa zaviazali k trvalej udržateľnosti, zaznamenali celosvetovo nárast predaja o 4%. Tie, ktoré tak neučinili, rástli o menej ako 1%.

Za kvalitné výrobky a podporu ľudských práv som ochotná zaplatiť výrazne viac. Taktiež vložiť svoje peniaze do niečoho, čomu verím, ak ide o vytváranie sveta, v ktorom chcem žiť.

No a podľa Nielsen v tom nie som sama.

Preložila: Patrícia Hruzova

( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )

Zdroj: Fortune, BBC

Facebook komentár