Pravda o automobiloch na elektronický pohon Od: “Jeff Siegel”

“Ako môžete povedať, že ste zástancom elektromobilov, keď predpovedáte iba 1% prienik na trh do roku 2020?” To bola otázka, ktorú sa ma opýtali počas nedávneho finančného mítingu o alternatívnych zdrojoch energie, ktorého som sa zúčastnil. Moja odpoveď bola jednoduchá: „pretože dezinformovaním verejnosti o realite integrácie elektrických vozidiel nie je v záujme priaznivcov elektrických automobilov.“ Uvedomujem si, že mnoho mojich kolegov, priaznivcov elektrických vozidiel (ďalej taktiež „EV“), nemá rado, že moje analýzy nikdy neukazujú penetráciu trhu EV do roku 2020 nad 1,5 %. Ale mojou prácou nie je uspokojovať nereálne túžby fanatikov. A úprimne povedané, podporovať naivné a vysoko nepravdepodobné očakávania je dobré akurát tak k ničomu. Navyše, ísť prakticky z nuly na 1 alebo 1,5 percenta v rámci desiatich rokov je vlastne celkom pôsobivé – a nemalo by to byť použité na bagatelizovanie rastu, ale radšej ako oslava skutočnosti, že prevratné dopravné technológie sa skutočne rozvíjajú priamo pred našimi očami.

Postup podľa krivky

Ak načrtnete adopčnú krivku prijatia EV trhom s motorovými vozidlami, tak toto je miesto, kde sme:

Dokonca, do štartu „skorej väčšiny“ sa dostaneme pravdepodobne až niekedy okolo roku 2020 až 2025, a bude to dosť závisieť aj od toho, ako rýchlo budú ceny batérií klesať a ceny ropy stúpať. Približne počas nasledujúcich desiatich rokov uvidíme tiež, že ktorí výrobcovia automobilov môžu na tejto veci skutočne zarobiť. Určite žiaden úprimný racionálny analytik neočakával, že inovatívne riešenia od GM (GM) a Nissanu (NSANF.PK) ohľadom ich elektrickej ponuky prinesú obrovské zisky. Ale v  určitom bode sa tok otočí a akcionári budú požadovať prírastky, a mám pocit, že na začiatku hry budú existovať len dvaja, možno traja, skutočný víťazi. Samozrejme je ešte príliš skoro na určenie toho, kto trh EV povedie. Iste, GM a Nissan na to šliapli, a aj napriek partizánskym otrokom a mediálnym kačiciam, že nikto nechce auta na elektrický pohon, nastal oproti roku 2011 v roku 2012 celkom 228% nárast tržieb. Avšak samozrejme, keď sa na to pozriete z makro hľadiska, tak skutočná suma predaných vozidiel je sotva vo výške účtovnej chyby. Napriek tomu tu, s takýmto tempom rastu novej technológie, ktorá prichádza za pomerne vysokú cenu – a to počas jedného z najhorších ekonomických období akým kedy US čelila, nie je čo bagatelizovať.

Máš za sebou dlhú cestu, bejby

Kým vývoj áut na elektrický pohon je pripravený na solídny štart (nepočítajúc konštantný príval dezinformácií a prázdne rétorické útoky), trh má pred sebou ešte dlhú cestu, než sa dostane do ďalšej úrovne, a to takej, kde tieto vozidlá už viac nebudú falošne nazývanými golfovými vozíkmi, náradím, socialistickým sprisahaním, ani hračkou pre majetných. Niečo také ako dnes s konvenčnými hybridmi. Je to vtipné, ale ja som si zhruba za posledný rok všimol, že tí, ktorí kedysi kritizovali konvenčné hybridy s veľkým zápalom, teraz predstavujú konvenčné hybridy ako “racionálne” riešenie v porovnaní k čisto elektrickým pohonom. A mám podozrenie, približne v ďalších 15 rokoch, keď sa predstavia vozidlá na vodíkový pohon, urobia to isté s elektrickým pohonom. V každom prípade, konvenčné hybridy majú za sebou už dlhú cestu, od svojho prvého príchodu do showroomov v neskorších 90. rokoch. Nebolo to ani tak dávno, kedy najviac v čo ste mohli dúfať v hybridnom svete, bola veľmi malá, dvojmiestna Honda Insight. Dnes už nie. Či už chcete základný sedan – napríklad Toyota (TM) Prius (22 km/l), alebo priestrannosť, napríklad z nového SUV Crossover C-Max od Fordu (cca 20 km/l), stále sa nájde čosi pre väčšinu ľudí, čo potrebujú cenovo dostupné vozidlo, ktoré robí len o trochu viac – prispieva k zbaveniu sa závislosti na zahraničnej rope.

Prakticky sme sa dostali od tohto:

K tomuto:

V období dlhom len čosi cez desať rokov.

A v ďalších desiatich rokoch, prejdeme od drahých elektrických vozidiel s obmedzeným dosahom pod 160 km, k cenovo konkurenčnejším plne elektrickým EV s dosahom, ktorý sa bude pohybovať od 300 do 700 kilometrov. Toto mimochodom nie je nereálna predstava. Na základe všetkých rozhovorov, ktoré som urobil s chemikmi, inžiniermi a projektantmi automobilov, je toto smer, ktorým sa uberáme. Áno, bude trvať najmenej ďalších desať rokov než sa tam dostaneme. Ale až sa nám to podarí, ach, ako budete milovať tankovať vozidlo s domácou elektrinou a nie 87 oktánmi (čo vás potom bude stáť pravdepodobne čosi medzi 2 až 4 dolára za liter). Verte mi, keď vám vravím, že aj pri 1,50 dolároch za liter, to je ozajstné potešenie. Na nový spôsob života a novú generáciu bohatstva!

Preložil: Maroš Tomko

Zdroj: Energy And Capital