Vo svojom výročnom prejave k národu, ruský prezident Vladimír Putin oznámil, že rezervné fondy v krajine, obvykle určené na investície do štátnych projektov, by mali byť použité na záchranu problémových ruských bánk. Pritom sa ukázalo, ako ponuré vyhliadky na finančné inštitúcie stáli za kolapsom ruského rubľa. Ruský súkromný sektor sa snaží zatlačiť na využitie devízových rezerv.
Tento krok silne naznačuje, že ruský bankový systém vykonáva tzv. zaistenie, ktoré možno použiť na získanie dolárov od centrálnej banky. Prístup k dolárom je dôležitý pretože banky si od investorov zobrali pôžičky v cudzej mene a musia ich splatiť v rovnakej mene. Podľa súčasných odhadov ruské podniky musia tento rok splatiť 35 miliárd dolárov.
Súvisiace: Rusko má obavy! Je Moldavsko ďalší Krym?
Ale ruské banky čelia veľkým výzvam tohto financovania, keďže západne sankcie prispeli k ich nemožnému prístupu na celosvetové kapitálové trhy na strane jednej, a slabnúcej domácej ekonomike, čo vyvíja tlak na zisky na strane druhej. Tieto problémy boli od júna umocnené poklesom hodnoty rubľa o zhruba 40%. Vzhľadom k tomu, že rubeľ stráca na hodnote, stáva sa o to zložitejšie platiť pôžičky v cudzej mene.
Zvyčajne to je úlohou centrálnej banky (k tomu), aby poskytla mimoriadne finančné prostriedky pre finančné inštitúcie danej krajiny. V Rusku sa to zvyčajne vykonáva skrze to, čo je známe ako “menové repo aukcie”, v ktorých banky ponúkajú záruku (vysoko kvalitných dlhopisov), výmenou za prístup k menám, najmä americkým dolárom, ktoré potrebujú, aby mohli plniť záväzky v cudzej mene.
Avšak, toto sa všetko skomplikovalo obmedzenosť používania ruských bánk, aj z dôvodu pádu rubľa. Centrálna banka sa to snažila vysvetliť tým, že nízky dopyt bol vykonaný v dôsledku nedostatku likvidity dolára vo finančnom systéme.
Vyhlásenie Putina, že rezervné fondy v krajine by mali byť použité na zálohovanie svojich bánk silno naznačujú, že toto tvrdenie nie je v poriadku. Nebol tam nedostatok dopytu – skôr, zabezpečenie bánk bolo nedostatočné z dôvodu nemožnej výmeny amerických dolárov.
Vo štvrtok ruská centrálna banka znížila devízové repo sadzby, čo sú úrokové sadzby, ktoré sa účtujú na mene, ktoré sú poskytované bankám. Nižšia úroková sadzba by mala byť menej nákladnou pre banky, aby si požičali od centrálnej banky, a preto je príťažlivejšou.
Zníženie sadzieb ukazuje, že centrálna banka má stále obavy o schopnosti ruských bánk plniť svoje splátky z dlhov. Ak by nezaplatili, mohlo by to vyvolať vlnu bankrotov, ktoré by ďalej postihli krehkú ruskú ekonomiku, ktorá sa už podľa súčasných očakávaní dostane v roku 2015 do recesie.
Ale v prípade, že problémom je nedostatok zaistenia, tieto opatrenia pravdepodobne nebudú stačiť. Už vo februári analytici banky JPMorgan varovali práve nad touto situáciou: keďže iba 60% dostupného zabezpečenie bolo prisľúbeného z hornej hranice 75%. To je najvyššia úroveň, v ktorom JPM poznamenala, že napätie v bankovom systéme bude vo forme zvýšeného rizika neplnenia, čo môže začať rýchlo navyšovať.
Súvisiace: Rusko chce “plné radarové pokrytie Arktídy” do konca roka proti “nežiaducim hosťom”
Zdá sa, že sme v blízkosti tejto úrovni.
Súdiac podľa štvrtkovej správy banky sa zdá, že boli namiesto toho nútení, aby hľadali pomoc od štátu.
To by vysvetľovalo Putinov krok k presmerovanie peňazí, ktoré sú obvykle určené na investície do infraštruktúry (napríklad v starnúcej cestnej a železničnej siete Ruska), pôjdu na pomoc pre banky. Tu je úryvok z jeho prejavu :
Reuters uvádza, že VTB a Gazprombank už požiadali o 250 miliárd rubľov (4,7 miliardy dolárov) a až 100 miliárd rubľov pre ďalšiu podporu. To vytvorí ďalšiu dieru pre zásoby Ruska, keďže táto krajina zatiaľ v roku 2014 zaznamenala pokles celkových devízových rezerv v hodnote 90 miliárd dolárov, väčšinou v neúspešných pokusoch o ochranu rubľa.
To by mohlo otvoriť dvere pre nebankové spoločnosti, ktoré by mohli lobovať za ďalšiu podporu. Ropná spoločnosť Rosnefť minulý mesiac požiadala o 2 bilióny rubľov , ale jej požiadavka bol odmietnutá.
Zdroj: ABCNews, Bloomberg
Facebook komentár