Rusko čelí vládnej kríze, ktorá môže v najbližších rokoch zmeniť tvar a štruktúru krajiny.

Politický publicista Nikolay Petrov, ktorý sa zúčastňuje zasadnutí Európskej rady pre medzinárodné vzťahy predpokladá, že vláda ruského prezidenta Vladimíra Putina môže v budúcom roku zlyhať.

A toto zlyhanie bude mať na Rusko ďalekosiahle následky a prinajhoršom by viedlo k zmene režimu a rozšíreniu nových inštitúcií a štátov v Ruskej federácii.

Petrov, ktorý je bývalý riaditeľ Carnegie Moscow Center’s Society and Regions Program verí, že súčasné smerovanie ruského vojenského dobrodružstva, potláčanie prejavov opozičnej politiky, kolabovanie ruskej ekonomiky a Putinova kompletná centralizácia moci, môže viezť iba k trom možným scenárom.

Súvisiace: Bývalý bankár Kremľa: “Putin je vďaka moci najbohatším človekom sveta”

1. Putinovi sa podarí napraviť vzťahy so západom a zlepšiť ruskú ekonomiku

Putinovi sa v najlepšom prípade podarí napraviť vzťahy so západom prostredníctvom jeho roly v konfliktoch v Sýrii a na Ukrajine. Okrem toho by Putin mohol ukázať západu že je za reformy a to vymenovaním špičkového liberálneho politika.

Takýto krok podľa Petrova, „by poslal západu veľmi pozitívny signál. Zároveň by vo vláde mohlo dôjsť k  obnoveniu rovnováhy medzi liberálmi a siloviki (súčasný a bývalý členovia bezpečnostného establishmentu).

Petrov verí, že Putin by mohol zmeniť svoju proti-západnú rétoriku a ukázať podporu reforiem, zatiaľ čo pokračujú vojenské záväzky v zahraničí a zároveň vyhlasuje, že „vyhral boj o moc so západom na medzinárodnej scéne a začal spoluprácu s pozície sily.“

Ak sa situácia vyvinie týmto smerom, tak sa ruské problémy budú len predlžovať.

A to stále nevyrieši základné zlyhania Ruska, ktoré malo v minulosti uskutočniť podstatné ekonomické a politické reformy.

Taktiež tento posun nevyrieši politickú nerovnováhu, ktorá vznikla úplnou centralizáciou za vlády Vladimíra Putina.

Tento scenár by ušetril ruský režim od bezprostredného zlyhania, ale je to iba prvá z mnohých kritických reforiem, ktoré bude musieť Moskva podniknúť.

Súvisiace: 9 vecí, ktoré sme sa práve dozvedeli o živote Putina

2. Putin bude nahradený

Druhý scenár: Putinov post zdedí niekto mladší. To by mohlo napraviť politickú nerovnováhu v Rusku, ale takmer isto by to znížilo silu ruského prezidenta a posilnilo moc ruských štátnych inštitúcií.

Petrov ale poznamenáva, že nahradenie Putina prinesie mnoho ťažkostí a bude potrebné “prebudovať systém od základov”.

Petrov ďalej napísal: „Relatívne odovzdanie moci, ktoré napríklad nasledovalo po smrti Josefa Stalina, sa nemôže opakovať, lebo chýba silná strana ,ako bola vtedy Komunistická strana, ktorá by udržala krajinu pokope. Skôr by Putinov “okruh” s jeho odchodom stratil svoju mocenskú pozíciu.“

Nahradením Putina by Rusko iba získalo trochu času.

Nový líder bude musieť čeliť rovnakým problémom, ktorým teraz musí čeliť Putin: rozdeľovanie politických elít, ktoré sa obracajú na seba za účelom zisku, nedostatok transparentných a efektívnych štátnych inštitúcií a pokračovaním politiky, ktorá uprednostňuje jednotlivca nad myšlienky a to čo je lepšie pre štát.

Súvisiace: Putinovi a politikom z Kremľa sa znížia platy, z dôvodu problémov Ruska

3. Rusko čelí zmene režimu

Nespokojnosť s vládou a kolaps centrálnych autorít môže, podľa Petrovových slov, viesť ku vzniku “federácie korporácií”.

V tomto prípade, rôzne mocenské centrály v Rusku – napríklad oligarchami spravované spoločnosti, vládne agentúry a regionálne mocnosti, napríklad Čečensko – to všetko môže viesť k vytvoreniu vlastných mocenských centier.

V takomto prípade by sa Ruská federácia národom konkurenčných mocností s miestnymi základňami a súťažili by s centrálnymi autoritami.

Preložil: Marián Bernarčík

Zdroj: IBTimes, The Wall Street Journal

Facebook komentár