Keď čínska vláda dokončila svoj prvý národný prieskum znečistenia pôdy v roku 2005, závery boli tak alarmujúce, keďže Peking okamžite vyhlásil, že tieto dáta sa stali “štátnym tajomstvom.”

Čínski vodcovia zrejme zmenili názor a pred niekoľkými dňami, ministerstvo ochrany životného prostredia a Ministerstvo pôdneho fondu spoločne oznámili kľúčové výsledky prieskumu z roku 2005.

Kým vzácna transparentnosť zo strany čínskej vlády si zaslúži potlesk, prijatie toho, že takmer 20% ornej pôdy v Číne bolo kontaminovanej ťažkými kovmi, čo ukazuje nielen závažnosť Číny na degradácií životného prostredia, ale taktiež má hlboké ekonomické a geopolitické dôsledky pre medzinárodné spoločenstvo.

Súvisiace: Situácia smogu v Pekingu je tak zlá, že východ slnka vidíte iba na TV + video

Predtým, ako Peking v poslednom uverejnení najpesimistickejší odhad znečistenia pôdy Číny, navrhol, že možno až 10% ornej pôdy bola v Číne kontaminovaná. V súčasnosti oficiálne údaje ukazujú, že skutočné množstvo znečistenej pôdy je dvakrát tak veľké. Zhruba u 66 miliónov akrov ornej pôdy bolo zistené, že čelili nebezpečným chemickým látkam a musí byť vyradené z poľnohospodárskej výroby. Čínska vláda uiedla, že 300 miliónov akrov poľnohospodárskej pôdy je označených, ako minimálne množstvo pôdy potrebnej na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti krajiny. Rovnako ako v roku 2012, Čína mala k dispozícií 334 miliónov akrov ornej pôdy. Ak 66 miliónov akrov znečistenej pôdy bude vyhlásených za nevhodných (na výrobu potravín), celkové množstvo ornej pôdy padne o 32 miliónov akrov pod “červenú čiaru” definovanou samotným Pekingom.

Vzhľadom k veľkému počtu obyvateľov a nedostatku pôdy, množstvo základnej ornej pôdy v Číne na hlavu je len na polovičnej úrovni globálneho priemeru. Vzhľadom k tomu, že Čína pred 35 rokmi začala modernizáciu, urbanizácia, industrializácia a rastúca spotreba ďalej znížili dostupný objem ornej pôdy viedlo k zvýšenému dopytu po produkcii potravín. Hoci v tomto období čínska poľnohospodárska produkcia vzrástla o faktor 4,5, rast dopytu predbehol výrobu. Výsledkom je, že čínsky dovoz potravín, najmä obilia sa rýchlo zvýšil. V roku 2011, Čína doviezla 9,9 milióna ton obilia. V minulom roku Čína doviezla 22,8 milióna ton, čo je zhruba 7% celkového svetového dovozu obilia. Podľa OECD, Čína v roku 2001 doviezla 6,2% objemu jej potravy. Tento údaj v roku 2012 vzrástol na 12,9%.

Keby nič iné, tento trend bude v budúcnosti zrýchľovať, keď sa bude znečistenie pôdy Číny zväčšovať, čo prispeje k poklesu produkcie a táto krajina sa bude musieť viac spoliehať na dovoz. Hoci Peking bude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu za jej potraviny (v roku 2012 mal čistý obchodný deficit poľnohospodárskych produktov vo výške 31 miliárd dolárov), jej úsilie bude mať rušivé účinky na zdroj potravy zo zahraničia, na globálny systém výroby potravín, ktorý bude spadať pod zvýšené napätie v dôsledku zmeny klímy, rast populácie a industrializácie. V najhoršom prípade, čínske pokusy o zvýšenie jej bezpečnosti potravín by sa mohli stretnúť s negatívnou vôľou zahraničia.

SúvisiaceSituácia smogu v Pekingu: Žiadne lietadlá, vlaky a automobily

S najväčšou pravdepodobnosťou čínski predstavitelia a súkromní podnikatelia budú realizovať stratégie, ktoré by mali priniesť rýchle výsledky, s cieľom obmedziť rastúcu dieru potravinárskej produkcie Číny. Nákup dobre fungujúcich potravinárskych spoločností Západu, ktoré vlastnia alebo majú prístup k čistej pôde a zásobám vody je zrejme lákavá taktika. V máji roka 2013 Shineway International – čínsky producent bravčové mäsa zaplatil 4,7 miliardy dolárov za Smithfield Foods, čím vytvoril najväčšieho producentov prasiat na svete. Táto akvizícia bola geniálnym obchodným ťahom a má aj praktický účinok posilnenia čínskej potravinovej bezpečnosti.

Čína môže taktiež vybudovať továrne na spracovanie potravín, alebo získať takéto zariadenie v krajinách s dostatkom ornej pôdy a vodnými zdrojmi (najlepšie krajín, ktoré vítajú a chránia zahraničné investície). V marci najvyšší čínsky výrobca mlieka pre deti – Synutra International získal továreň v Bretónsku, vo Francúzsku v hodnote 125 miliónov dolárov. Bude produkovať vysoko kvalitné mliečne výrobky na čínskom trhu, kde je výroba tohto produktu pre deti veľmi nebezpečnou, z dôvodu znečistenia ich pôdy. Získanie zavedených výrobcov potravín a investície do zariadení na spracovanie potravín sú lepšie možnosti, ako nákup ornej pôda v zahraničí (čo je politicky citlivé a ekonomicky riskantné).

V súčasnej dobe také kroky zo strany čínskych spoločností však boli skromné. Možno by byť na to pripravení, ale nemali by prepadať panike. Avšak, v budúcnosti, ak znečistenie pôdy spôsobí, že čínska verejnosť stratí dôveru v bezpečnosť potravín vyrobených v Číne, Pekingu už nemusí mať inú možnosť ako rozšíriť svoje úsilie, ktoré by mohli byť považované za hrozbu pre bezpečnosť potravín u cudzích národov.

Súvisiace: Boj proti znečisteniu? Čína schválila masívnu ťažbu uhlia

Zatiaľ čo napríklad v Číne bezpečnosť potravín je pochopiteľná a vytvorí obrovské príležitosti pre krajiny s prebytkom výrobných kapacít, Peking musí realizovať svoje kroky veľmi opatrne. Je potrebné vytvoriť dôveryhodné a vymáhateľné ochranné mechanizmy, ktoré budú upokojovať jej obchodných partnerov. V opačnom prípade budú zahraničné vlády vytvárať bariéry na zmarenie čínskeho úsilia.

Vo svetle masívneho znečistenie pôdy Číny, môže mať takýto vývoj podobnosť obrovskej katastrofy.

Zdroj: NYtimes, RTNews

Facebook komentár