Zoznámte sa s Ruským Rupertom Murdochom, ktorého počúva aj Putin

Má peniaze, mediálnu moc aj ucho prezidenta Vladimíra Putina. Má taký vplyv, že niektorí pozorovatelia označili Jurija Kovaľčuka za ruského Ruperta Murdocha.

Kovaľčuk patrí do elitnej skupiny blízkej Putinovi a mimo Ruska sa zviditeľnil kvôli marcovým sankciám, ktoré na neho uvalili Spojené štáty.  Ministerstvo financií Spojených štátov ho opísalo ako „osobného bankára vysokopostavených úradníkov Ruskej federácie vrátane Putina“.

Po tom, čo boli uvalené sankcie, Kovaľčuk v ruskej televízii poskytol ojedinelý rozhovor a otriasol ich dopadom. Povedal, že sankcie zlyhali a podnietili podporu pre svoje bankové aktivity.

Súvisiace: Robiť judo s Vladimírom Putinom je zrejme dobrý spôsob ako sa stať miliardárom

Kovaľčuk a Putin sa poznali prinajmenšom od deväťdesiatych rokov, kedy bol Putin miestnym úradníkom v St. Petersburgu. Obaja mali luxusné vidiecke domy na družstve Ozero neďaleko mesta a ich bohatstvu sa vo dvojici darilo.

V deväťdesiatych rokoch Kovaľčuk s tromi spolupracovníkmi kúpil Bank Rossiya, v tom čase malú a prebíjajúcu sa lokálnu prevádzku. Keď sa Putin v roku 2000 stal prezidentom, banka zväčšila svoj rozsah a vplyv vďaka získavaniu aktív, okrem iných aj od Gazpromu, obrovskej štátom kontrolovanej plynárenskej spoločnosti.

Aj Bank Rossiya bola túto jar sankcionovaná Spojenými štátmi. V súčasnosti vlastní aktíva vo výške 11 miliárd dolárov a Kovaľčuk je predsedom a so 40 percentami aj najväčším podielnikom. Vzhľadom na ďalšie záujmy, ktoré má v poisťovníctve, televízii a mobilnom operátorovi, vyčíslil Forbes jeho hodnotu na 1 miliardu dolárov.

But Kovalchuk is more than a financier. By training he is a physicist, and his influence has extended to one ofRussia’s strategic interests: space technology.

Kovaľčuk je však viac než len finančník. Je to vyštudovaný fyzik a jeho vplyv sa rozšíril aj do jedného zo  strategických záujmov Ruska: vesmírnych technológií.

Až do tohto roka Bank Rossiya nepriamo vlastnila menšinový podiel v Energii, ruskej vesmírnej spoločnosti, ktorej 38 percent vlastní štát. Kovaľčuk podľa zasvätených prostredníctvom tohto menšinového podielu a so súhlasom štátu rozšíril svoj vplyv aj na manažment Energie. Jeden z vedúcich pracovníkov Energie povedal, že Kremeľ vlastne urobil Kovaľčuka Putinovým neoficiálnym dozorom nad vesmírnym priemyslom“. Kremeľ sa k tejto veci odmietol vyjadriť.

Súvisiace: Vladimír Putin odstavil “bábkara” Kremľa – Vladislava Surkova

Kovaľčukov brat Michail sa stal predsedom Energie v roku 2011 a pôsobil tam až do roku 2013. Ďalší z Kovaľčukových spolupracovníkov sa stali riaditeľmi. Putinove nariadenie postavilo Energiu v roku 2010 do čela Energomashu, spoločnosti vyrábajúcej motory RD-180.

Jeden z vedúcich pracovníkov Energie povedal, že Kovaľčuk sa priamo nepodieľal na kontraktoch na tieto motory. Kovaľčukov poradca sa zasa vyjadril, že by bolo nesprávne tvrdiť, že Kovaľčuk mal akúkoľvek „manažérsku funkciu“ alebo inú možnosť kontroly nad Energiou či Energomashom. Energia odmietla komentovať Kovaľčukovu rolu v spoločnosti a tvrdí, že ich účasť na vedení Energomashu pre nich neznamená žiadne finančné benefity.

Medzi jeho ďalšie záujmy patrí aj Gazprombank, ktorú Kovaľčuk nepriamo riadi.  Súkromná banka, ktorá vznikla z Gazpromu na začiatku Putinovej éry, Energomashu poskytuje obrovské pôžičky.

Krátko predtým, než Spojené štáty a Európska únia kvôli nepokojom na Ukrajine uvalili na Rusko sankcie, Kovaľčuk sa dištancoval od Gazpromu aj Energie. Bank Rossiya už nepriamo nekontroluje menšinový podiel ani v jednej z týchto firiem. Kovaľčukovi spojenci však zostali na postoch riaditeľov oboch spoločností.

Riadenie miliardárskeho holdingu v Energii sa presunulo na penzijný fond ďalšieho dôležitého nástroja Putinovej moci – obrovského ruského dodávateľa plynu Gazprom. Fond riadi Jurij Šamalov. Je synom Nikolaja Šamalova, spolupracovníka Putina aj Kovaľčuka, ktorý vlastní 10 percentný podiel v Bank Rossiya. Na Nikolaja Šamalova uvalila Európska únia sankcie v júli. V máji Reuters zdokumentovalo, ako Šamalov použil peniaze, ktoré zarobil na štátnych zákazkách na zdravotnícke vybavenia, na pomoc pri financovaní stavby  sídla známeho ako „Putinov palác“. 

Gazfond, penzijný fond Gazpromu a Šamalovci nereagovali na výzvy vyjadriť sa k tejto veci.

Podľa predstaviteľov priemyslu v Rusku je druhým mocným mužom za Energomashom a Energiou Dimitrij Rogozin, ruský podpredseda vlády, ktorého kvôli Ukrajine sankcionovali Spojené štáty v marci.

Rogozin bol lídrom Rodiny, národne orientovanej strany a rivalom Putinovho Jednotného Ruska až do roku 2006. Neskôr sa stal ruským veľvyslancom pre NATO a v roku 2011 sa stal podpredsedom vlády zodpovedným za obranný a vesmírny priemysel.

Súvisiace: 9 vecí, ktoré sme sa práve dozvedeli o živote Putina

Minulý rok v septembri Rogozin povedal, že plánuje stmeliť rozdrobený ruský vesmírny priemysel do jednotného a štátom kontrolovaného telesa. V tom čase taktiež povedal, že federálna vláda by mala zvýšiť svoj podiel v Energii.

V rozhovore pre ruskú spravodajskú agentúru Tass minulý mesiac Rogozin povedal, že Rusko pokračuje v znižovaní závislosti na dovoze pre svoj obranný priemysel od Spojených štátov a Európskej únie. Upozornil taktiež na rozkvitajúce vzťahy s Čínou, o ktorých sa vyjadril, že sú „aktívne spolupracujúce vo vesmírnej oblasti, zvažujúce možné spoločné projekty pri skúmaní vesmíru“.

Preložil: Pavol Lelák

Zdroj: DailyMail, Reuters