Co_robi_smartfon_s_nasim_mozgom

  • Vedci si nie sú istí, či technológia ničí náš mozog, ale sú si celkom istí, že je návyková a môže viesť k depresii.
  • Spomaľuje aj naše procesy myslenia.
  • Výskum tvrdí, že niektoré úlohy je lepšie urobiť bez pomoci telefónu.
  • Jedná sa o dielo seriálu, ktoré skúma, ako môžu návykové aplikácie ovplyvniť správanie.

Celý deň sme zaplavení prerušeniami a upozorneniami z našich zariadení. Smartfóny bzučia, aby nás prebudili, e-maily prilietajú do našich priečinkov doručenej pošty, upozornenia od spolupracovníkov a priateľov vyskakujú na našich obrazovkách a “asistenti” nás oboznamujú svojimi bezduchými hlasmi.

Takéto interupcie sa zdajú byť logické. Chceme predsa, aby technológia pomohla našim rušným životom a zabezpečila, aby sme na dôležitých schôdzkach a interakciách nechýbali.

Avšak naše telo má iný pohľad: neustále výstrahy prebúdzajú naše stresové hormóny do akcie, vzbudzujú naše reakcie, náš tep sa zrýchľuje, naše dýchanie sa zrýchľuje, naše potné žľazy sa otvárajú a naše svaly sa sťahujú. Tieto znaky nám majú pomôcť prekonať nebezpečenstvo a nie neodpovedať na volanie alebo správu od kolegu.

Jednoducho nie sme stavaný, aby sme takto žili.

Naše aplikácie využívajú naše náročné požiadavky na bezpečnosť a sociálnu interakciu a vedci postupne zisťujú, aké je to pre nás nakoniec negatívne. Celých 89% vysokoškolských študentov hlási pocit “fantómových” vibrácií telefónu, predpokladajúc, že ich telefón sa snaží žískať ich pozornosť a to aj v prípade, že v realite ich telefón vibrovať nezačal. Ďalších 86% Američanov tvrdí, že kontrolujú e-mailové účty a účty na sociálnych sieťach “neustále”, čo ich skutočne stresuje.

Co_robi_smartfon_s_nasim_mozgom_2

Endokrinológ Robert Lustig poznamenal, že upozornenia z našich telefónov trénujú naše mozgy, aby boli neustále v konštantnom stave stresu a strachu, vytvorením pamäťovej cesty strachu a stresu. Takýto stav znamená, že prefrontálna kôra – tá časť nášho mozgu, ktorá sa zvyčajne zaoberá niektorou našou kognitívnou funkciou na najvyššej úrovni, ide úplne zbytočne a v podstate sa vypne.

Lustig poznamenal: “Začnete robiť hlúpe veci,” … “A tie hlúpe veci majú tendenciu dostať vás do problémov.”

Mozog dokáže robiť iba jednu vec naraz

Vedci vedia roky to, čo si ľudia často nepriznávajú. Ľudia skutočne nedokážu robiť dve veci naraz. To platí pre takmer všetkých z nás: teda približne 97,5% obyvateľstva a zvyšných 2,5% má niektoré schopnosti viac vyvinuté. Vedci ich nazývajú “superľudmi”, pretože môžu úspešne urobiť viac ako jednu vec naraz. Môžu počas jazdy telefonovať, bez toho, aby ohrozovali ich schopnosť ovládať vozidlo alebo radiť rýchlosti.

Ale keďže “superčlovekom” je len zhruba 1 z 50 ľudí, my zvyšní sme len obyčajní smrteľníci a sústreďujeme sa len na jednu vec naraz. Znamená to, že zakaždým, keď reagujeme na nové oznámenie alebo dostaneme upozornenie z nejakej aplikácie v našom telefóne, budeme prerušovaní a za toto prerušenie zaplatíme cenu, ktorá sa nazýva “náklady na prepínanie”.

Niekedy prechod z jednej úlohy na druhú nás stojí len niekoľko desatín sekundy, ale v deň prepínania medzi nápadmi, konverzáciami a transakciami na telefóne alebo počítači, naše náklady na prepínanie môžu skutočne narásť a robiť nás vo väčšej miere náchylným, práve k chybám. Psychológ David Meyer, ktorý tento účinok skúmal, odhaduje, že prepínanie medzi úlohami môže vyčerpať až 40% nášho inak produktívneho času mozgu.

Súvisiace: Stratégie mobilných aplikácií, ktorými si získavajú Vašu pozornosť

Lustig poznamenal, že zakaždým, keď prepíname úlohy, naše telo produkuje dávku stresového hormónu Kortizolu. Prepínanie uspáva prefrontálnu kôru, ktorá zodpovedá za myšlienky a racionálne rozhodovanie a vytvára Dopamín, ktorý je zodpovedný za vznik závislosti.

Inými slovami, stres, ktorý vytvárame tým, že sa snažíme urobiť veľa vecí naraz – keď naozaj nemôžeme – nám spôsobuje chorobu a fakt kde budeme vyžadovať ešte viac rozptýlenia, teda dopamínu, ktorý tento cyklus zachováva.

Viac času na mobile vedie k spomalenému mozgu

Náš mozog môže spracovávať iba 60 bitov informácii za sekundu.

Čím viac úloh musíme urobiť, tým viac musíme vybrať, ako chceme využiť našu vzácnu mozgovú kapacitu. Takže je pochopiteľné, že odovzdávame časť našej práce našim telefónom alebo digitálnym asistentom.

Existujú však nejaké dôkazy, že delegovanie úloh na naše zariadenia by mohlo nielen spôsobiť, že naše mozgy boli na tom horšie, ale aj lenivejšie.

Výskumníci zistili, že inteligentnejší a analytickejší myslitelia sú menej aktívni vo vyhľadávaní na smartfónoch než ostatní ľudia. To neznamená, že používanie telefónu na vyhľadávanie spôsobuje, že ste “hlupák”, mohlo by to byť len to, že chytrejší ľudia hľadajú menej, pretože vedia viac. Ale existuje spojenie medzi menej analytickým myslením a prílišným skrolovaním smartphonov.

Tiež vieme, že čítanie nových informácií v telefóne môže byť strašný spôsob, ako sa vzdelávať. Výskumníci ukázali, že ľudia, ktorí prijímajú komplexné informácie z knihy, namiesto obrazovky, rozvíjajú hlbšie porozumenie a zaoberajú sa aj viac koncepčným myslením.

Zbrusu nový výskum o desiatkach používateľov smartfónov vo Švajčiarsku tiež naznačuje, že pozorovanie na našich obrazovkách by mohlo spôsobiť, že naše mozgy a naše prsty budú nervóznejšie.

Podľa výskumu zverejneného v tomto mesiaci psychológovia a informatici našli nezvyčajné a potenciálne znepokojujúce spojenie: čím viac ťukania, klikania a postovania na sociálnych médiách a skrolovania ľudia robia, tým výraznejšie sú ich mozgové signály. Toto zistenie prekvapilo výskumníkov. Zvyčajne, keď robíme niečo častejšie, stávame sa v tom lepší, rýchlejší a efektívnejší.

Vedci si však myslia, že sa deje niečo iné, ak sa angažujeme v spoločenských médiách. Kombinácia spájania a používania našich smartfónov si môže vyžiadať obrovskú daň na našich mozgoch.

Autor štúdie, Arko Ghosh poznamenal: “Sociálne správanie si môže vyžadovať viac zdrojov záujmu súčasne,” … “Od našich mozgov až po prsty. A to je desivé.”

Co_robi_smartfon_s_nasim_mozgom_1

Malo by byť používanie smartfónov na verejnosti tabu?

Napriek týmto znepokojujúcim zisteniam vedci nehovoria, že užívanie vašich obľúbených aplikácií je automaticky deštruktívne. Ale vieme, že niektoré typy použitia sa zdajú byť obzvlášť škodlivé.

Neustále kontrolovanie Facebooku spôsobuje, že mladí ľudia upadajú do depresií. Výskumníci, ktorí študovali emocionálnu pohodu vysokoškolských študentov, našli priamu spojitosť. Čím častejšie ľudia kontrolujú Facebook, tým viac sú nešťastní. Avšak nekončí to iba neprestávajúcou kontrolou telefónu, ktorá spôsobuje utrpenie. Hry ako Pokemon GO alebo aplikácie, ako je Twitter, môžu byť návykové a spôsobujú, že mozog túži opäť aplikácie skontrolovať.

Návykové aplikácie sú navrhnuté tak, aby poskytovali odmeny mozgu, akékoľvek potešenie, keď niekto lajkne fotografiu alebo napíše komentár k vášmu príspevku. Rovnako tak to robia hazardné hry, avšak v nepredvídateľnom rozvrhu. To sa nazýva “program premenlivého pomeru” a je to niečo, čoho úlohou je poblázniť ľudský mozog.

Súvisiace: 10 spôsobov, ktorými Vás spoločnosti sledujú bez Vášho vedomia

Táto technika nie je používaná len na sociálnych sieťach, je to na celom internete. Ceny leteniek, ktoré klesajú po kliknutí myši. Preplnené sklady s pohovkami, ktoré sú tam jednu minútu a nasledujúcu minútu sú prázdne. Facebookové upozornenia, ktoré sa menia podľa toho, kde sú naši priatelia a o čom hovoria. Musíme to mať všetko, musíme mať viac a musíme to mať teraz. Naše obrazovky sú od toho všetkého zúfalo doškriabané.

Lustig hovorí, že aj tieto druhy aplikácií nie sú vlastne zlé. Stávajú sa problémom len vtedy, keď dostanú voľnú ruku na to, aby nás prerušili, stimulovali túžbu nášho mozgu k lákadlám a podvádzali naše mozgy, aby vždy chceli viac.

Poznamenal: “Nie som proti technológií” … “Som proti technike s premenlivou odmenou. Pretože je veľmi špecificky nastavená tak, aby ste neustále hľadeli na obrazovky.”

Lustig ďalej uvádza, že to chce zmeniť tým, že vytvorí hranice okolo sociálne prijateľného používania smartfónov. Ak môžeme považovať závislosť na smartfónoch za tabu (ako napríklad fajčenie vnútri budov), ľudia budú musieť prinajmenšom rozdeliť svoj čas na telefónne voľno, čím dajú ich mozgom aspoň krátku pauzu.

Lustig nakoniec poznamenal: “Dúfam, že sa dostaneme do miesta, kde nemôžete vytiahnuť mobilný telefón na verejnosti.”

Preložil: Jakub Harman

( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )

Zdroj: TheGuardian, Yahoo

Facebook komentár