Kolaps leteckej dopravy ovpyvňuje desiatky miliónov zamestnancov.

Kolaps leteckej dopravy ovpyvňuje desiatky miliónov zamestnancov.

Kolaps v letectve spôsobený pandémiou koronavírusov by mohol zničiť 46 miliónov pracovných miest na celom svete, ako tvrdí nový výskum, ktorý zdôrazňuje, ako veľmi je pre globálnu ekonomiku škodlivý dlhotrvajúci pokles leteckej dopravy a cestovného ruchu.

Akčná skupina pre leteckú dopravu (ATAG), ktorá je ženevskou koalícia organizácií leteckého priemyslu, v správe zverejnenej v stredu uviedla, že viac ako polovica z 88 miliónov pracovných miest podporovaných leteckou dopravou môže byť v dôsledku pandémie s minimálneho pohľadu dočasne stratená. Mnohí v priemysle očakávajú, že letecká doprava sa vráti na vlaňajšiu úroveň až v roku 2024.

Samotné straty pracovných miest v leteckých spoločnostiach , na letiskách a v civilných leteckých spoločnostiach by mohli na začiatku budúceho roka dosiahnuť 4,8 milióna, čo je podľa správy, ktorá je založená na analýze spoločnosti Oxford Economics, teda 43% zníženie zamestnanosti oproti úrovniam pred pandémiou.

Ďalších 26 miliónov pracovných miest by mohlo byť stratených v cestovnom ruchu spojenom s leteckou dopravou, pričom zhruba o 15 miliónov je viac ohrozených v spoločnostiach predávajúcich tovar a služby do dodávateľského reťazca leteckej dopravy alebo pracovníkom v leteckom priemysle.

Súvisisce: Vakcína globálnu ekonomiku nevylieči

Pracovné miesta v leteckých spoločnostiach by mohli klesnúť o viac ako tretinu, teda o 1,3 milióna, zatiaľ čo ekonomická aktivita podporovaná leteckou dopravou by sa mohla znížiť o 52%, čo by viedlo k strate celosvetového HDP vo výške 1,8 bilióna dolárov.

V správe sa ďalej uvádza, že pandémia bude mať „ďalekosiahle dôsledky na priemysel počas mnohých rokov“, kde zdôrazňujú, do akej miery sa živobytie miliónov pracovníkov spolieha na globálnu leteckú dopravu. Tá sa v apríli takmer zastavila z dôvodu vrcholu v rámci obmedzení kvôli koronavírusu a očakáva sa, že zostane v depresii aj po ďalšie roky.

„V minulosti došlo k zníženiu osobnej dopravy spôsobenému otrasmi, nikdy však nedošlo k takmer úplnému odstaveniu globálneho systému,“ uvádza sa v správe, ktorá predpovedá, že počet cestujúcich v roku 2020 bude menej ako polovica úrovne z minulého roku.

Obmedzovanie pracovných miest u významných leteckých spoločností a letísk sa už začalo, a to v dodávateľskom reťazci, ktorý sa dotýka tvorcov plánov, dodávateľov náhradných dielov, stravovacích spoločností a stavebných firiem, pretože sa míňa stále menší objem peňazí na nákup nových lietadiel a pozastavujú sa infraštruktúrne projekty.

Letecké spoločnosti Lufthansa, British Airways, Ryanair, Air France-KLM a Scandinavian Airlines oznámili, že je medzi nimi ohrozených až 50 000 zamestnancov, hoci firma Ryanair v priebehu minulého mesiaca pre agentúru Reuters uviedla, že bola schopná obmedziť prepúšťanie potom, čo sa piloti a palubní sprievodcovia dohodli na znížení platov.

Letecké spoločnosti budú podľa správy pravdepodobne uprednostňovať spoluprácu so zamestnancami pri znižovaní miezd, aby si udržali vysoko kvalifikovaných zamestnancov, ktorých prenájom a školenie je nákladné.

V správe dodali: „Môže to však trvať len tak dlho ak dopad Covid-19 nebude taký výrazný, že by v tomto sektore stále dochádzalo k dramatickému zníženiu zamestnanosti.”

Súvisiace: Ex Fed: Koronavírus má „zásadnejší a dlhodobejší“ vplyv ako kríza z 11. septembra 2008

Americké letecké spoločnosti už varovali Kongres, že dnes vyprší platnosť federálneho záchranného balíka a bude ohrozených 100 000 pracovných miest. Tieto škrty sa mohli dostať až k spoločnostiam ako Boeing, Airbus, GE Aviation a Rolls-Royce, ktoré už museli zmenšiť počet svojich pracovných síl, aby reagovali na slabý dopyt leteckých spoločností.

Pokles leteckej dopravy mal obrovský negatívny vplyv aj na cestovný ruch. Pred pandémiou do cieľa letecky pricestovalo zhruba 58% všetkých turistov.

Vo vyhlásení výkonný riaditeľ ATAG – Michael Gill, uviedol: „Je absolútnou povinnosťou vlád urobiť všetko, čo je v ich silách, aby pomohli odvetviu postaviť sa na nohy, aby sme mohli vrátiť tieto pracovné miesta a túto ekonomickú aktivitu späť na nohy.“

Gill požadoval skôr istotu než „náhodné karanténne vyhlásenia a neustále sa meniace zoznamy prijateľných a neprijateľných cieľov“.

( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )

Zdroj: WSJ

Facebook komentár