Rastúca popularita bitcoinu by mohla mať dlhodobý negatívny vplyv na životné prostredie.
Ťažba kryptomeny si vyžaduje značný objem energie pre prácu počítačov a nárast nákupov bitcoinov po sebe zanecháva významnú uhlíkovú stopu.
Nakoľko však ťažba bitcoinov prispieva ku globálnemu otepľovaniu?
Nová štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Nature Communications poznamenala, že len v Číne sa predpokladá, že bitcoiny vyprodukujú viac ako 130 miliónov metrických ton emisií uhlíka v čase, keď bude jej energetická spotreba v roku 2024 vrcholiť.
Sinan Kufeogl, výskumný pracovník v oblasti stavebného inžinierstva na University of Cambridge poznamenal, že toto množstvo skleníkových plynov by prekonalo celkové ročné emisie z Českej republiky a Kataru z roku 2016. Bitcoinový blockchain by podľa prieskumu mohol ročne spotrebovať toľko energie ako malé a stredné krajiny ako Dánsko, Írsko alebo Bangladéš.
S rastúcou popularitou bitcoinov sa Čína stala tzv. mekkou tejto technológie. Ak by čínsky bitcoinový priemysel bol krajinou, podľa štúdie by sa jeho celková spotreba energie v roku 2016 umiestnila na celosvetovom 12. mieste, pred hlavnými ekonomikami ako Taliansko a Saudská Arábia.
Vďaka ľahko dostupnému špecializovanému hardvéru a lacnej elektrine krajina v súčasnosti zodpovedá za viac ako 75% tzv. “hashovacej“ sily bitcoinovej siete – sily, ktorú počítač alebo hardvér používa na spustenie a riešenie algoritmov, ktoré generujú tvorbu nových kryptomien a umožňujú realizáciu transakcií.
Shouyang Wang, spoluautor štúdie a profesor na Čínskej akadémii vied, poznamenal: „Keďže odvetvie ťažby bitcoinov je nové, po celom svete zatiaľ nebolo správne zohľadneným a regulovaným.“
Autori štúdie tvrdia, že hardvér na ťažbu bitcoinov sa rozvinul, pretože popularita kryptomien sa časom zvyšovala. Pri svojom vzniku ťažba bitcoinov prešla základnou procesorovou jednotkou (CPU) na univerzálnom počítači.
Proces sa potom vyvinul a presunul do grafických jednotiek (GPU), ktoré ponúkali viac energie, vyššie objemy “hash“ rýchlosti a nakoniec viedli k väčšej spotrebe energie. Nakoniec boli zavedené aplikačne špecifické integrované obvody (ASIC) na optimalizáciu výpočtov súvisiacich s ťažbou.
Hardvér na ťažbu kryptomeny neustále beží, čo taktiež vedie k zvýšenej spotrebe energie. Podľa samostatnej štúdie vo výskumnom časopise Nature Sustainability medzi 1. januárom 2016 a 30. júnom 2018 uvoľnili ťažobné operácie štyroch hlavných kryptomien až odhadom 13 miliónov metrických ton oxidu uhličitého.
Rast týchto emisií by mohol mať obrovské dôsledky pre celú planétu.
Čína je kľúčovým signatárom Parížskej dohody a zaviazala sa, že do roku 2060 bude uhlíkovo neutrálnou. Krajina však naďalej zostáva najväčším prispievateľom skleníkových plynov na svete a autori štúdie tvrdia, že ťažba bitcoinov by mohla ohroziť pokusy krajiny o zníženie emisií.
Wang nakoniec uviedol: „Je dôležité poskytnúť baníkom stimuly, aby presunuli svoje prevádzky do oblastí s čistou energiou,“ … „Preto je dôležitá výstavba a modernizácia zariadení na výrobu energie z čistej energie, aby sa zabezpečila dôsledná výroba elektriny.“
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: WSJ
Facebook komentár