Svein Tore Holsether poznamenal, že svet smeruje k potravinovej kríze, ktorá by mohla postihnúť milióny ľudí.
Rekordne vysoké ceny zemného plynu prinútili spoločnosť, ktorú vedie, výrobca hnojív Yara International, obmedziť výrobu čpavku a močoviny v Európe na 45 % kapacity. S menším množstvom týchto dvoch základných poľnohospodárskych zložiek sa očakáva reťazový efekt na globálne dodávky potravín.
Holsether pre CNN poznamenal: “Už nejde o to, či budeme čeliť potravinovej kríze. Ale ide o to, aká veľká tá kríza bude.”
Dva týždne po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu, ceny kľúčových poľnohospodárskych produktov vyrobených v regióne prudko vzrástli. Najväčším problémom je pšenica, základ každej kuchyne ľudí po celom svete.
Dodávky z Ruska a Ukrajiny, ktoré spolu tvoria takmer 30 % celosvetového obchodu s pšenicou, sú v súčasnosti ohrozené. Globálne ceny pšenice začiatkom minulého týždňa dosiahli historické maximum.
Ďalším veľkým problémom je prístup k hnojivu. Pre poľnohospodárov je nevyhnutné, aby dosiahli svoje výrobné ciele pre plodiny, ktoré nikdy neboli tak drahé, pretože vývoz z Ruska sa zastavil. Produkcia v Európe sa prepadla aj z dôvodu stúpajúcej ceny zemného plynu, ktorá je kľúčovou zložkou hnojív na báze dusíka, ako je močovina.
Svetovým odborníkom na zdravie bije situácia na poplach. Náklady na kukuricu, sójové bôby a rastlinné oleje taktiež vyskočili.
Ministri poľnohospodárstva z krajín G7 v piatok uviedli, že „zostávajú odhodlaní urobiť, čo je potrebné, aby zabránili potravinovej kríze a reagovali na ňu“.
Krajiny sa však zo strachu pred nedostatkom už teraz obracajú na domáce produkcie, čo by v konečnom dôsledku mohlo ponechať menej potravín pre tých, ktorí to potrebujú.
Egypt práve zakázal vývoz pšenice, múky, šošovice a fazule z dôvodu rastúcich obáv o zásoby potravín v najľudnatejšom štáte arabského sveta. Indonézia taktiež sprísnila vývozné obmedzenia na palmový olej, ktorý je súčasťou kuchynského oleja, ako aj kozmetiky a niektorých balených tovarov, ako je čokoláda. Jedná sa o vedúceho svetového výrobcu týchto produktov.
Súvisiace: Kompletný zoznam spoločností, ktoré sa z Ruska sťahujú
Ministri zoskupenia G7 vyzvali krajiny, aby „ponechali svoje trhy s potravinami a poľnohospodárskymi trhmi otvorené a chránili sa pred akýmikoľvek neopodstatnenými reštriktívnymi opatreniami na ich vývoz“.
Vo vyhlásení uviedli: „Akékoľvek ďalšie zvyšovanie úrovne cien potravín a nestálosť na medzinárodných trhoch by mohli ohroziť potravinovú bezpečnosť a dostupnosť v celosvetovom meradle, najmä medzi najzraniteľnejšími ľuďmi, ktorí žijú v prostrediach s nízkou potravinovou bezpečnosťou.“
Poškodené budú aj západné krajiny s lepším prístupom k poľnohospodárstvu. Tamojších spotrebiteľov vyššie ceny už potrápili a situácia sa bude ďalej zhoršovať.
Rusko, Ukrajina a celosvetové dodávky potravín
Ešte predtým, ako Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine, bol celosvetový potravinový systém v napätom režime. Vypadávajúce dodávateľské reťazce a nepredvídateľné vzorce počasia – často ako dôsledok zmeny klímy – už vytlačili ceny potravín na najvyššiu úroveň za približne desať rokov. Problémom bola aj dostupnosť po pandémii, ktorá pripravila milióny ľudí o prácu.
V priebehu tohto mesiaca Svetový potravinový program OSN poznamenal, že počet ľudí na pokraji hladomoru vyskočil z 27 miliónov v roku 2019 na 44 miliónov.
Situáciu ešte zhoršuje konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v starostlivo nastavenom systéme celosvetovej produkcie potravín.
Celosvetové ceny pšenice v posledných dňoch klesli z rekordných maxím, no zostávajú zvýšené. Podľa komoditného analytika spoločnosti Rabobank – Carlosa Mera sa očakáva, že to tak ešte nejaký čas zostane.
Obdobie výsadby pšenice, ktoré sa na Ukrajine čoskoro začne, narušia boje. Nie je jasné, či bude dostatok farmárov na obrábanie pôdy, keďže ľudia v krajine sa chopia zbraní – alebo či vôbec budú mať prístup k strojom a ďalším základným produktom, ktoré by zvyčajne prichádzali cez čiernomorské prístavy.
Mera ďalej poznamenal: “Celý svet môže len hádať, či Ukrajina bude môcť exportovať čokoľvek po zvyšok tohto roka, budúci rok alebo v dohľadnej budúcnosti.” Krajina tiež predstavuje polovicu všetkého exportu slnečnicového oleja.
Dostať produkty z Ruska na svetový trh sa tiež stalo zložitejším, pretože podniky nechcú riskovať, že sa dostanú do konfliktu so sankciami alebo sa zaoberať logistikou cestovania v blízkosti vojnovej zóny.
Rusko a Ukrajina slúžia ako živná pôda pre krajiny Blízkeho východu, južnej Ázie a subsaharskej Afriky, ktoré sú závislé od dovozu. Mnohí budú v dôsledku toho tvrdo zasiahnutí.
Z nedávnej správy informačného systému o poľnohospodárskom trhu vyplynulo: „Akékoľvek vážne prerušenie výroby a exportu od týchto dodávateľov nepochybne povedie k ďalšiemu zvýšeniu cien a naruší potravinovú bezpečnosť pre milióny ľudí.“
Náklady na hnojivá stúpajú
Potravinová kríza presahuje rámec pšenice a olejov. Rusko je spolu so svojim spojencom Bieloruskom tiež významným vývozcom hnojív potrebných na pestovanie širokého spektra plodín. Ale práve v súčasnosti sa každý vyhýba ich produktom.
Deepika Thapliyal, expertka na hnojivá z Independent Commodity Intelligence Services, uviedla: „Nikto sa práve v súčasnosti nechce dotýkať ruských produktov,“ … “Keď sa pozriete na všetkých obchodníkov, všetkých kupujúcich, sú veľmi vystrašení.”
Cena zemného plynu problém zhoršuje. Výrobcovia hnojív mimo Ruska a Bieloruska potrebujú plyn na výrobu produktov na báze dusíka, ako je močovina, ktorá sa používa pri výseve plodín na zvýšenie výnosu a dokonca podporuje ich sýto zelenú farbu.
Avšak Holsether, ktorý je generálnym riaditeľom spoločnosti Yara, poznamenal, že náklady sú príliš vysoké na to, aby operácie fungovali vo veľkom rozsahu. Nie je si istý, kedy bude európska produkcia opäť “nabitá“.
Ďalej poznamenal: “Veľká časť priemyslu je vystavená riziku, že nebude môcť dodávať produkty farmárom, čo bude mať pomerne rýchly dopad na výnosy plodín.”
Poľnohospodári majú práve v súčasnosti motiváciu zaplatiť toľko, koľko potrebujú na získanie hnojiva, keďže ceny ich produktov tiež stúpajú. Nie každý má však túto možnosť. Podľa Chrisa Lawsona, vedúceho oddelenia hnojív v CRU Group – spoločnosti zaoberajúcej sa prieskumom trhu, sa močovina obchoduje v blízkosti 1 000 dolárov za metrickú tonu, čo je asi štvornásobok ceny zo začiatku roka 2021.
Súvisiace: Rusko dlhuje západným bankám až 120 miliárd – už ich neuvidia
Krajiny bez domácej výroby hnojív môžu mať taktiež problémy s prístupom k nim, čo bude mať obrovské dôsledky pre celosvetový potravinový systém.
“Nemôžete pestovať obrovské polia pšenice, jačmeňa alebo sóje bez hnojív,” poznamenala Johanna Mendelson Forman, profesorka na Americkej univerzite, ktorá sa špecializuje na vojnu a potraviny. Podľa jej slov, farmári v Mexiku, Kolumbii a Brazílii sa už teraz obávajú nedostatku.
Dôsledky nedostatku
Ministri poľnohospodárstva krajín G7 v piatok uviedli, že ich krajiny využijú humanitárnu pomoc tam, kde je to možné, na zmiernenie následkov vojny. Môže ich však brzdiť aj nedostatok zásob a rastúce ceny.
David Beasley, ktorý je výkonným riaditeľom Svetového potravinového programu, nedávno v denníku Washington Post, poznamenal: „Ak ukrajinské polia zostanú tento rok ladom, humanitárne agentúry, ako je tá naša, budú nútené snažiť sa získať nové trhy, aby kompenzovali stratu niektorých z najlepších pšeníc vo svete,“ … “Ak sa to udeje, bude to mať za následok veľmi vysoké náklady.”
Beasley poznamenal, že ukrajinská pšenica bola taktiež nevyhnutnou pre výživu obyvateľov v iných krajinách, ktoré čelia konfliktu, vrátane Afganistanu, Sudánu a Jemenu.
Mera zo spoločnosti Rabobank uviedol: “Prevažná väčšina pšenice sa používa na ľudskú spotrebu, a to je nenahraditeľné.“
Mendelson Forman zdôraznila, že dôsledky potravinovej krízy však pocítia aj rozvinuté krajiny. Cenová dostupnosť potravín je problémom pre nakupujúcich s nižšími príjmami po celom svete.
Nakoniec dodala: “Sme zvyknutí na globalizovaný systém obchodu, aby sme získali všetky druhy potravín,” … “Ľudia to uvidia vo svojich vreckách a uvidia to aj v obchodoch s potravinami.”
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Bloomberg, CNN
Facebook komentár