Vojna na Ukrajine a následné ekonomické sankcie uvalené na Rusko podľa ekonómov spôsobia oveľa väčšie posuny v rámci európskeho hospodárstva a trhy než predchádzajúce krízy, ako je pandémia koronavírusu.
Vo svetle nevyprovokovanej ruskej invázie na Ukrajinu boli európski lídri nútení urýchliť plány na zníženie svojej nadmernej závislosti od ruskej energie. Európsky parlament vo štvrtok vyzval na okamžité a kompletné embargo voči ruskej ropy, uhlia, jadrového paliva a plynu.
Toto agresívne oddelenie však stojí európsku ekonomiku vysoké náklady, čo zvyšuje už aj tak vysokú infláciu na rekordné úrovne a hrozí, že podkope oživenie výroby, ktoré sa začalo minulý rok, keď sa ekonomiky pokúšali znovu dostať z pandémie Covid-19.
Súvisiace: EÚ od začiatku vojny za energie Rusku zaplatila 35 miliárd eur
Vedúci analytik v spoločnosti ING Global Macro Research – Carsten Brzeski minulý týždeň poznamenal, že Európe hrozí najmä strata medzinárodnej konkurencieschopnosti v dôsledku vojny.
Brzeski ďalej poznamenal: „Pre kontinent je vojna oveľa väčšou hýbateľom v rámci celkovej situácie, ako kedy bola pandémia. Nehovorím len o bezpečnostnej a obrannej politike, ale najmä o celej ekonomike.“
“Eurozóna v súčasnosti zažíva odvrátenú stranu svojho základného ekonomického modelu, teda ekonomiky orientovanej na export, s veľkým základom v rámci priemyslu a vyššou závislosťou od dovozu energií.”
Po tom, čo eurozóna z globalizácie a deľby práce v posledných desaťročiach najmä ťažila, aktuálne musí urýchliť svoj ekologický prechod a snahu o energetickú autonómiu a zároveň zvýšiť výdavky na obranu, digitalizáciu a vzdelávanie. Brzeski to charakterizoval ako výzvu, ktorá „môže a vlastne musí uspieť“.
Ďalej poznamenal: „Ak a keď sa tak stane, Európa by mala mať dobrú pozíciu. Avšak, než sa tam dostaneme, tlak na financie a príjmy domácností zostane obrovský.“
„Európa čelí humanitárnej kríze a významnej ekonomickej transformácii. Vojna sa odohráva v tzv. „chlebníku“ Európy – kľúčovej oblasti produkcie obilia a kukurice. Ceny potravín stúpnu na bezprecedentnú úroveň. Vyššia inflácia v rozvinutých ekonomikách by mohla byť v rozvojových ekonomikách otázkou života a smrti.“
Brzeski dospel k záveru, že finančné trhy boli „pomýlené“, keď sa európske akcie pokúšali dostať na vyššie úrovne, a dodal, že „momentálne nie je možný návrat k žiadnemu druhu normálnosti akéhokoľvek druhu“.
Obavy o udržateľnosť dlhu
Ekonómovia uznávajú, že tento “tektonický“ posun pre európsku a skutočne aj globálnu ekonomiku vyvinie dodatočný tlak na centrálne banky a vlády, ktoré sa ocitli medzi skalami, v rámci bojov medzi infláciou a fiškálnou udržateľnosťou.
Analytici banky BNP Paribas vo štvrtok predpovedali, že trvalou témou bude rýchlejšia snaha o dekarbonizáciu, vyššie vládne výdavky a dlh, intenzívnejší protivietor globalizácie a vyššie inflačné tlaky.
Hlavný európsky ekonóm BNP Paribas, Spyros Andreopoulos, uviedol: „Toto prostredie pre centrálne banky predstavuje náročnejšie prostredie, v ktorom môžu vykonávať politiku a udržiavať infláciu v rámci svojich cieľov, čo nielen znižuje ich schopnosť zaviazať sa k určitej politickej ceste, ale zvyšuje pravdepodobnosť chýb v politike.“
Poznamenal tiež, že zvyšovanie úrokových sadzieb pre kontrolu inflácie nakoniec skomplikuje život fiškálnym orgánom.
Andreopoulos ďalej uviedol: „Aj keď sa nejedná o bezprostredné znepokojenie, v neposlednom rade preto, že vlády vo všeobecnosti predĺžili priemernú splatnosť svojho dlhu v období nízkych úrokových sadzieb, nové prostredie vyšších úrokových sadzieb môže zmeniť aj fiškálny kalkul. Nakoniec by sa mohli znovu objaviť obavy o udržateľnosť dlhu.“
Súvisiace: Vojna priniesla rekordné ceny pšenice. Objavujú sa ďalšie problémy
Nízka inflácia v nedávnej histórii eurozóny znamenala, že Európska centrálna banka nebola nikdy nútená vybrať si medzi fiškálnou udržateľnosťou a presadzovaním svojich inflačných cieľov, pretože nízka inflácia si vyžadovala akomodatívnu menovú politiku, ktorá fiškálnej udržateľnosti pomáhala.
Andreopoulos nakoniec poznamenal: „Politicky dokázala ECB (podľa nášho názoru presvedčivo) odvrátiť obvinenia, že pomáhala vládam poukazovaním cez výsledky nízkej inflácie.“
“Tentoraz ECB musí vykonať sprísnenie politiky, aby obmedzila infláciu na pozadí ešte vyššieho verejného dlhu, ktorý je dedičstvom pandémie, a pokračujúcim tlakom na verejnú peňaženku.”
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: CNBC
Facebook komentár