Rusko je už dlhodobo poháňané ropou a závislosťou Európy od nej. Moskva však aktuálne čelí bezprecedentnej výzve: Ak kontinent zakáže dovoz miliónov barelov ropy, dokáže si nájsť nových zákazníkov?
Európska únia, ktorá bola v minulosti váhavou, aktuálne podniká kroky na zastavenie toku ruskej ropy a rafinovaných produktov do väčšiny členských štátov, počas tohto roka, keďže vojna na Ukrajine sa naťahuje. Ak by blok súhlasil s embargom, zasiahlo by to srdce ruskej ekonomiky, ktorá aj naďalej ťaží zo svojho obrieho energetického sektora.
Spojené štáty, Kanada, Veľká Británia a Austrália už zakázali dovoz a Japonsko po víkendovom stretnutí G7 uviedlo, že tento príklad bude „v princípe“ nasledovať . Spolu s embargom EÚ by to vystavilo obmedzeniam ruskej ropy zhruba polovicu svetovej ekonomiky.
Moskva by však nebola zmrzačená cez noc. Krajiny ako India naďalej získavajú státisíce barelov ropy denne, pričom využívajú výrazné zľavy. A daňové príjmy Kremľa sa zvýšili s celkovým nárastom globálnych referenčných cien vyvolaným jeho inváziou na Ukrajinu.
Súvisiace: Ruské zastavenie plynu pre EÚ by mohlo v zime spôsobiť „katastrofické“ ceny
Postupom času by však strata Európy (destinácie pre viac ako polovicu ruského exportu ropy) zasadila Kremľu ranu a zasiahla by vládne príjmy, keďže ďalšie tvrdé sankcie si vyberajú čoraz väčšiu daň. Bude mať problém nájsť dostatok nových zákazníkov, ktorí by zaplnili medzeru. Medzinárodná energetická agentúra a ďalší analytici predpovedajú, že ruská produkcia ropy v dôsledku toho prudko poklesne.
„Rusko to bez jednoznačne zasahuje,“ poznamenal Henning Gloystein, riaditeľ energetického programu v poradenskej spoločnosti Eurasia Group.
Význam Európy pre Rusko
Rusko sa vo veľkej miere spolieha na príjmy zo svojho silného ropného a plynárenského sektora, ktorý v januári predstavoval 45 % rozpočtu federálnej vlády.
A Európa je dlhodobým vedúcim zákazníkom. Podľa IEA, v priebehu minulého roka dostala zhruba tretinu dovozu ropy z Ruska. Pred inváziou na Ukrajinu Európa dovážala z Ruska asi 3,4 milióna barelov ropy denne.
Toto číslo sa mierne znížilo. Od konca februára sa obchodníci s ropou v Európe do značnej miery vyhýbajú ruskej rope, ktorá sa prepravuje po mori, pričom čelia raketovo rastúcim nákladom na prepravu a ťažkostiam so zabezpečením potrebného financovania a poistenia. Podľa spoločnosti Rystad Energy, Európa v apríli dovážala z Ruska zhruba 3 milióny barelov ropy denne.
Po viac ako dvoch mesiacoch vojny, chce však Európska únia zájsť ešte ďalej. Jej lídri navrhli zákaz dovozu ropy z Ruska do šiestich mesiacov a ukončenie dovozu rafinovaných produktov do konca roka.
Rokovania prebiehajú. Zatiaľ čo krajiny ako Nemecko sa snažia o čo najrýchlejšie obmedzenie svojej závislosti od ruských energií, iné tvrdili, že nie sú pripravené. Maďarská vláda uviedla, že na odklon od ruskej ropy bude potrebovať 3 až 5 rokov. Ostatné vnútrozemské štáty, ako je Slovensko a Česká republika, ktoré sa výrazne spoliehajú na dodávky dodávané potrubím, chcú podobné výnimky.
Napriek tomu by plán EÚ zvýšil tlak na ruskú ekonomiku, ktorej Medzinárodný menový fond už predtým predpovedal, že sa tento rok zníži o 8,5 %, čím sa dostane do hlbokej recesie.
Analytici skupiny Rystad Energy a ďalšej výskumnej firmy Kpler, očakávajú, že Rusko bude musieť v dôsledku embarga znížiť produkciu o približne 2 milióny barelov denne – teda zhruba o 20 %.
Odborníci z bruselského think-tanku Bruegel napísali: „Ropa je pre Rusko hlavným zdrojom tvrdej meny a od zavedenia finančných sankcií sa stala životne dôležitým záchranným lanom pre ruskú ekonomiku a je kľúčovým zdrojom financovania vojny.“
Nákupy a spotreba Indie a Číny
Embargo od obrovského dovozcu, akým je Európa, bude mať aj negatíva. Ak v dôsledku toho ceny ropy stúpnu, Moskva by skutočne mohla získať väčšie objemy vládnych príjmov, čo sa týka daní z ropy, aspoň v krátkodobom horizonte.
To však závisí od schopnosti Ruska presmerovať ropu k iným kupcom. To nebude ľahké.
Značná časť ruského exportu ropy do Európy putuje do bloku ropovodom. Presmerovanie týchto barelov na trhy v Ázii by si vyžadovalo nákladnú novú infraštruktúru, ktorej vybudovanie by trvalo roky.
Ropa, ktorá cestuje po mori, by si medzitým mohla nájsť alternatívnych kupcov. India, ktorá denne spotrebuje okolo 5 miliónov barelov ropy, od vypuknutia vojny prudko zvýšila objemy dovozu z Ruska.
Hlavná uralská ropa z Ruska je ocenená vo vzťahu k benchmarku Brent. Pred inváziou sa obchodovala so zľavou niekoľkých centov. Teraz je zľava na úrovni až 35 dolárov za barel, vďaka čomu je oveľa atraktívnejšia pre kupujúcich, ktorí nie sú obmedzovaní sankciami.
Údaje od spoločnosti Rystad Energy ukazujú, že dovoz ropy do Indie z Ruska v apríli vyskočil na takmer 360 000 barelov denne, čo je päťnásobný nárast oproti januáru.
Graf: India kupuje stále viac ropy z Ruska
Matt Smith, hlavný analytik spoločnosti Kpler pre oblasť ropy, poznamenal: „V čase, keď sú iní ochotní vyhýbať sa ruskej rope alebo ju obmedzovať, jej kupci sú zdanlivo najväčšími príjemcami nižších cien.“
India už však zo svojej strany znížila nárast dovozu. Ministerstvo pre ropu a zemný plyn vo vyhlásení z minulého týždňa uviedlo, že krajina dováža ropu z celého sveta, vrátane významného objemu zo Spojených štátov.
Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo: “Napriek pokusom vykresliť to inak, v porovnaní s celkovou spotrebou Indie, nákupy energie z Ruska zostávajú nepatrné.”
Súvisiace: Rusko denne stojí vojna na Ukrajine odhadovaných $900 mil.
Očakávalo sa, že Čína, ktorá je historického hľadiska najväčším nákupcom ruskej ropy, bude taktiež nakupovať.
Údaje od firiem Rystad, Kpler a OilX ukazujú, že dovoz od invázie na Ukrajinu vzrástol, ale nie tak dramaticky.
Spoločnosť OilX, ktorá využíva priemyselné a satelitné údaje na sledovanie produkcie a tokov ropy, zistila, že čínsky dovoz z Ruska potrubím a námornou dopravou v apríli vzrástol len o 175 000 barelov denne, čo predstavuje nárast o približne 11 % v porovnaní s priemernými objemami v roku 2021. Dovoz po mori podľa prvých údajov v máji stúpol výraznejšie.
Dopyt Číny po energiách však klesol, pretože zintenzívňuje úsilie zastaviť šírenie koronavírusu zavedením prísnych obmedzení, v rámci veľkých miest.
To zatiaľ necháva Moskvu (blízkeho spojenca Pekingu) v tzv. štichu.
Gloystein zo spoločnosti Eurasia Group, nakoniec dodal: “Číňania to všetko nenahromadili, avšak nemali to kedy spotrebovať.”
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: CNBC
Facebook komentár